Taky pekný týždeň, musel som si na piatok vybaviť dovolenku. So Šeďom prvý krát v tejto sezóne na lyžiach. Mal v pláne Ďumbier a severnú stranu Chopku, stačilo málo a hneď som bol rozhodnutý, že idem s ním. Na Trangoške poloprázdne parkovisko, slnko svietilo, to bude parádna šlapačka. Dolinkou až po Štefáničku bol sneh fajnučký, od Štefáničky to začalo byt mokré a prehnité. Na Ďumbiery sme boli sami dvaja, od západu sa dosť rýchlo natlačila oblačnosť a od kotla sa začala tlačiť hmla na hrebeň. Dáme dole /dosť mokré pasy/ a zlyžujeme to do Krúpovho sedla. Nakukneme do doliny ako to vyzerá, do pohody tak ju zlyžujeme až k roztrelke Široká dolina záver. 

Po práci vyrážam do Rybo. Idem vyvetrať hlavu po náročnom dni. Parkovisko upne prázdne, nasadím lyže a šliapem popri potoku k salašu. Stál je ešte dostatočné množstvo snehu na asfaltke. Sneh je primrznutý, v pohode sa dá šliapať až na hrb. Tam to začne byt primrznutejšie, musím riadne zasekávať lyže do snehu aby ma udržali. V polke Rybovského žľabu, ta začína byt aj zľadovatené, snažím sa hľadať stopu ktorou niekto lyžoval dole – tam ma to držalo celkom fajn. Dostal som sa na hrebeň, čistý ľad ako na klzisku. Dám dole pásy a zisťujem ze čelovka ostala doma. Našťastie mesiac svieti ako moderné LED svetla, lyžovačka je fajn. Aj v Kitzbuheli je ešte stále dostatočne množstvo snehu. A už len popri potoku k autu. 

Takýto krásny deň, by bol hriech ostať doma sedieť na zadku. Zo Štefáničky vyrazam po tyčovom značení na vrchol Ďumbiera. Duje síce poriadny južný vietor, ale vôbec necíti chlad. Zlyžujem späť na Štefáničku dám si občerstvenie a vraciam sa späť na vrchol Ďumbiera. Len s tým rozdielom, že pri druhom výšlape už so mnou stúpa na vrchol obrovské stádo ľudí. Na vrchole zvažujem dve varianty návratu na Trangošku, 1. priamo z vrchu to spustiť dole a 2. ktorý to aj vyhral, isť po hrebeni až na Chopok. Vietor síce fúka, hrebeň nie je sfúkaný na ľad, tak sa šľape na parádu. Sú krásne výhľady na všetky strany, balzam na dušu. 

Dnes sme tajne dúfali že predpoveď nebude taká ako písali na webe. Ale kuva zase sa nemýlili. Krížna bola zadekovaná už od Úpalzu. Auto sme nechali odstavené na 180tke zákrute v Tureckej. Pekne po žltej sme začali stúpať zvážnicou, až sme dorazili po veľké laviništie vypadnuté z Ramžinej. Preskočili sme cez potôčik a začíname stúpať lesným chodníkom k panenke Márii. Na chvíľu sa ukáže modré okno a tajne dúfame že to vydrží až po vrchol . No ale čo sme nechceli za 10min. Je opäť zadekované tak meníme plán za pochodu. Dáme dva najstrmejšie žľaby pri krížnej. Pasy dáme dole pi skalách na začiatku hrebeňa. Prvú lyžbu dáme do Bystrickej doliny. Je to len 150m ale parádna lyžovačka. Dovolím si tvrdiť, že je to najstrmší žľab v okolí Krížnej. Nad lesom dáme dole lyže a šupneme ich na bágle, hor sa naspäť na hrebeň. 

Po upršanom piatku sa s Momom večer dohovárame na neskorý odchod. O 7:00 . Berieme so sebou aj kočky. Ja som mal v ruksaku 2(pravú a ľavú) a Momo ďaľšie 2. Samozrejme že hovorím o stúpacích železách- čiže mačkách . Krížna je určite betónovo vyfúkaná, možno s jemným popraškom. Takže kam? Do Tureckej na zákrutu. Tu je už pri aute ľad, kto si nedá pozor sexuálne sa prejaví. Čiže zjebe sa. :-). Dámy prominou. Momo je dnes hike planner.Ja som účastník zájezdu. Po zvážnici- umrznuté, rozbité , skrátka radosť ísť na pásoch. Ja prebrodím aj potôčik , operiem si v ňom pásy (ráno som ich navoskoval parafínom). Odignorujeme naše štandardné chodníčky a nasledujeme stopy statného jeleňa. Zjavne je to náš kolega skialpoš. Miestami máme parádne výhľady na miss Veľká Fatra (Krížna).

Z bystrice odchádzame za hmlistého počasia, ako sa prehupneme cez Donovaly sem tam prekúka slnko. Vyzerá že bude celkom fajn počasie. V L. Lužnej zabočíme do ľava na červenú značku. Auto odstavíme na odhrnutej ploche pri ceste. Nasadíme lyže a začneme šlapať po lúkach, sneh drží – neprepadáva sa. Ako sa dostaneme do lesa, všade je popadaných veľa konárov, ako sa dostaneme na hrebeň tak sú polámané a vyvrátené stromy. Teraz to začína byť ako na deckom ihrisku, preliezanie a obchádzanie popadaných stromov. Sem tam na prekukne slnko cez nízku oblačnosť. Ako sa dostaneme na vrchol Magury, nemáme žiadne výhľady do doliny. Začíname zostupovať a musíme vyzuť lyže, cez tie stromy sa to ináč nedá.