Ráno odchádzame z BB o 6:30 a o 7:20 už šlapeme z nového miesta – Koštialová. Zvážnicou sa napojíme na zjazdovku, pomedzi hlady snehu kľučkujeme cikcakom k úseku kde sa nenachádza sneh. Kúsok pod ním sa nachádza lesný chodník, na ktorom bol padnutý strom. Tu sme si porozťahovali svalstvo a dali sme si trochu gymnastiky. Chodník nás vypľul pri pome na Zadných Derešoch. Duško dnes nemal svoj deň, včera tu bol s Mišom – ten ho asi trošku zničil. Krásne počasie, bezvetrie, perfektná viditeľnosť a strašné teplo. Museli sme si nechať len tričká tak bolo teplo. Spýtal som sa ho či to nedáme dva krát – odbil ma že nie je na tom kondične tak dobre, sklopil som uši a bol som zmierený že to dáme raz. Pokračovali sme cikcakom po zadnoderešskej Ceste Trollov až na hrebeň. Ja som vyšiel úplne na vrchol, pofotil som si severnú stranu a dohonil som Duška tesne pred meteo stanicou. 

Po úspešnom včerajšom prežití v extrémiku sme sa nenechali zastrasiť, Momo pre zmenu nakladá do auta mňa. O 6:00 vyrážame,6:45 parkujeme . Dnes som kameňačky doma nechal. Začíname na urolbovanom svahu,a hore tak ako včera. S tým malým rozdielom že vidíme nie na pár metrov, ale na stovky kilometrov okolo seba (dobre, za seba). Niekde pod Prednými derešmi na nás vykukne Oskar. Fotíme , točíme, kvákame. Ide sa mi vcelku fajne, ani sa nejako netrápim - a hlavne netrápim Moma slimačím tempom. Cikcakom po zadnoderešskej Ceste Trollov až na hrebeň. Počasíčko je maňifík. Krásny slnečný deň. U meteorkárov stretáme zaláskovaný párik. Nie je to chlapec a pes , ale Zdenkáč s Katkou. Prehodíme pár dvoj- až trojzmyselných viet , porehníme sa. Zlepíme pásy, ani sa neprezliekame, len nahodíme ochranu.

35ka z juhu je fajn, pokiaľ sa jedná o latino divu v bikinách. My sme to dnes poňali s Momom vychádzkovo- teda on, ja som to poňal športovo. Netradičný čas odjazdu-chcel som si pospať, ale napokon som Moma z postele vytiahol o 6:30. Naložil som ho o 6:48 ( pre dvojzmyselných zvrhlíkov-do auta). Za necelú 3/4 hodinku sme parkovali na Srdiečku. Vcelku plné parkovisko na takýto ranný čas. Obidvaja v nových gatiach, Momo má tohotosezónnu premiéru, vytiahol novie botičky-TLT 8, novie lyžky- Armada, viazko tiež novô- ATK. Dole je mlieko, trochu nad nulou, utešujeme sa že hore bude možno slnko.Meteo hlásilo z juhu 35km/hod, ale to je pre nás docentov predsa pohodička. Polcenti môžu pociťovať mierny dyskomfort, keď ich to začína biť o zem.:-). 

Nedeľné ráno je nádherné ako to sobotné. Micka ma nechá na holičkách a idem sám do Blatnice. Šturec je poriadne premrznutý, miestami je je na ceste poľadovica. Opatrne prejdem cezeň, v Blatnici ma čaká prekvapenie, spravili tam parkovanie za peneži - 5€ . Ráno je poriadna kosa, na Ostrú som sa rozhodol ísť cez Blatnicku dolinu, lebo som tušil že tam bude svietiť slnko a bude tam teplejšie, bolo tak. Ako naberám výšku, začína pofukovať vetrík a je to dosť cítiť. Zo Zadnej Ostrej pokračujem hrebeňom cez skalné okno na Ostrú. Fakt zase nádherný ale chladnejší deň na turistiku. 

Túto túričku mám v plánoch už pekne dlho , konečne cvaklo všetko ak o malo- voľný víkend, pekné počasie, zdravé osadenstvo domácnosti. Takže skoro ráno odchod z domu- vzhľadom na mojich 2 spachtošov niečo po 10-tej. Cez Donovaly v krásnom počasí, Prašivá ako na dlani, dole do Ružomberka skoro prázdna cesta. Semafor na Donovaloch bez stopky preletíme . Parking v Kalemenoch- našťastie parkovacia bába nesedí v búdke ( lebo visa kartu asi cez úsmev nepreskenuje- nemám v peňaženke ani flocha, Ala detto). Odstavíme autíčko pri Močidle-a hore po žltej ( v pláne je okruh hore žltou a dole modrou). Čaká nás len 400 výškových. Pre Maťka malina. Po ceste akurát odmrznutej popri krásnych lúkach a pár info tabuliach- každú prečítame. Ani sa nenazdáme a sme hore. Vedeli si to páni v stredoveku pekne vymyslieť. Hrad s parádnym výhľadom. 

Už keď sme opúšťali BB, videli sme Krížnu pocukrovanú. Ako sme sa približovali ku Kraľovanom, všetky vrcholy Malej Fatry boli tak isto biele. V Štefanovej už bolo parkovisko skoro plné. Výberči nás skásol a vyrážame po zelenaj na dnešný výlet. V doline je poriadne chladno, postupne ako stúpame, začína sa otepľovať. Chodník je poriadne premrznutý, musíme isť opatrne aby nás nevystrelo. Miestami to prešmykuje, ale našli sme si spôsob ako po zamrznutej zemi prekľučkovať. Vzchádzame z lesa a slnko začne na nás poriadne piecť, rozdiel teploty je citeľný. V sedle Medziholie sa občerstvíme čajom a pokračujeme na vrchol Stohu. 

Konečne sa slnko ukázalo aj tu dole. Po ôsmej odchádzame do podhorskej obce Magurka. Auto odstavíme pri kostolíku a pomedzi chaty sa napojíme na žltý chodník. Hneď od začiatku je to poriadne stúpanie. Je to severná strana, tak dlhšie trvá kým nás začne ohrievať slnko. Dostávame sa ku kosodrevine, tu sa začína deliť chodník so žltou značkou a novým vypílením. Micka ide po starom a ja po novom , nakoniec sa stretneme na hrebeni. Sú tu krásne výhľady na cely hrebeň, Horehronskú a Liptovskú stranu. Hore pofukuje chladný vietor, poriadne sa pozapíname a pokračujeme po hrebeni až na vrchol Chabenca. Sme prekvapený koľko veľa ľudí stretávame na chodníku.