Vzhľadom na priaznivé snehové podmienky si nedáme pokoj. Zmotáme aj Miška, ktorý nás tam dopraví. Ráno klasika parking pod zákazom. Už tu 2 autá stoja, v jednom kamoš a jeho partia. Počasie bohovské, ráno úplne čarovné- slnko vyšlo, svieti takým tým nádherným žltkavým svetlom. Naskáčeme do lyží- len chybička krásy. Nová brzda sa nejako nechce zaaretovať, tak maturujem- dám tam konár, hádam udrží (upgrade zmotanie rep šnurkou- opakovane). Hore klasicky-teda pre nás klasicky . Momo ide ako mašina (vraj ráno zjedol iba banán, ale mám podozrenie že aj nejaký ovos lebo je dnes na čele celý čas),

Tak som premenoval náš domovský kopčok. Lebo minulú sobotu sa tam zlietli minimálne 2 a dnes som ich tam narátal hádam aj 5. A to len čo som dovidel (bez brýlí veľa toho nevidím, takže ich kľudne mohlo byť aj viac). Od zákazu po ceste- chodník od hate už odtopený ( čiže horou sa už nedá)len s 1 prenesením cez potok. Fajným cikcakom za občasného fotenia a výrazného potenia až na hrebeň. Tam chvalabohu trochu povievalo. Po dosiahnutí vrcholu sme mali rande so Šediakom. Normálne je najprv rande a potom vrchol- aspoň čo si pamätám z mladosti. .

V piatok obvolám chalanov- vyzerá to že ráno pôjdem asi sám. Momo brnkne Ale že ranná action. Ráno sa budím ešte za tmy. Obed nachystaný, vonka odmäk. Špekulujem ako Beta s inštrumentom. Lenivý som- hľadám výhovorku prečo nikde neísť.Pre istotu o 5:30 napíšem že či teda ideme. Odpoveď znie jasne- pome. Takže ranné rituály. Parkujeme tesne 3.- boli by sme prví, ale vysokú zver treba mrkvou dokŕmiť. V doline je odmäk,impregnujem pásy Aliným prípravkom. Doma parafínu plná ... taška, ale nejako sa mi ráno nedarilo nájsť kde som to odložil. Takticky pustíme junákov pred nás-nech sa nám na pásy nelepí a máme stopu pripravenú.

Pondelok ráno, prílet, preberáme auto, odchádzame z Baku. Podriemkavame v aute, Peto hrá šoféra. V Qube meníme peniaze, dáme lokálny obed, kúpime Azerbajdžanskú vodku a pivo a vyrážame do kopcov. Prvé spomalenie, tiesňava, iné cesty sú tu  Až do priesmyku je to opäť OK. V priesmyku duje vietor, na ceste sú záveje snehu, pod snehom ľad. Pokúšame sa dostať na vrch priesmyku, lopatami odhadzujeme sneh ale nedarí sa nám. Posledný pokus končí zapadnutím auta. Pomohol nám až miestny smerujúci do Qube, na viac pokusov nás vytiahol na lane na cestu.

Konečne sa všetci cítime skoro zdravo. Na tele. O psyché by sa vedel vyjadriť len odborník- a ten toho má aj bez nás dosť. Odjazd o 6:30. V zmiešanej trojici. Poňali sme to takticky. Včera snežilo, fúkalo. No komu by sa chcelo stopu ťahať? Pri odbočovaní do Jelenca podľa stôp tipujeme že sme tesne 3.-4. auto v doline. Nad Valentovou- pod Vlčími dierami- vidíme pred nami autíčka 2- a prvý v rade si na najlepšom mieste montuje reťaze. No nebude to predsa robiť na rovinke a na parkovisku. Takže otočka - na ľade to zvrtnem ako v akčnom filme. A parkujeme vo Valentovej. Fajne odhrnutý parkplatz-takže skromne, len tak krajom- aby sa aj domáci mali kde odstaviť. Na lyže naskáčeme pri aute, Ala má novie, ružovie- idú nám s Momom k pleti. Hore osadami za svitu slniečka, fotíme, kvákame. Horné parkovisko zatiaľ prázdne. Stopa fajná, vyleštená- pri hati fuk ho do lesa.