Dnes ráno sme sa stretli s Duškom pri odbočke do Jelenca. Ja som bol iný pánko mal som vodičku Alu, ktorá zobrala s nami syna Vikiho. Trasu sme absolvovali klasicky, k salašu cez rebro až na Krížnu. Cestou sme si rozprávali zážitky prežité v Kazachstane, vyspovedali sme Vikoho čo kde ako prečo.  Dúfam že naše reči ho neznechutili /možno poučili/a pôjde snami ešte na nejaký výšlap. Už dopredu sme sa dohodli na prvej lyžbe. Ramžiná sa nám zdala bezpečná, a dobre sme urobili že sme si tam zalyžovali. Sneh bol tvrdý, lyžovačka bola výborná.

Trochu zmeny nezaškodí, a cestujeme do Lip. Lužnej. V polke dediny zabočíme do ľava , popri salaši, odhrnutou cestou až k senníkom  Nasadíme lyže a po červenej značke do Ráztockého sedla. Dnes ma kamaráti zase nechali samého, tak som si našiel náhradnícku Alu aby mi nebolo smutno. Cestou po sedlo sa rozprávame a obdivujeme krásne zasneženú krajinu. Pripadnute cca 30čísel prašanu, už sa neviem dočkať keď pôjdeme dole. Od sedla musíme prešľapávať novú stopu, cestou hore ideme na striedačku.

Moji kamaráti ma v sobotu nechali na holičkách. Sám začínam šliapať z Rybo o 7:30. Nemusím sa nikam ponáhľať, idem si svoje tempo a vychutnávam si slniečko a úplne bezvetrie. Keď dorazím na Krížnu, nikde nikoho. Rozmýšľam čo si dám, sneh je primrznutý a na ňom je pripadnute 5 až 10cm prachu. Už dlho s Duškom sme chceli ísť do Dedošky, a dnes bol ten správny deň, aby som si tam polyžoval. Parádna lyžba v prachu ma nenecháva ľahostajným.

Momo bol včera bezo mňa ,tak aby ma nemrzelo že som trčal v meste,dohodneme sa na klasický čas odchodu. Minkovi sa nechce ráno vstávať.babenku žiadnu so sebou neberieme,tak nás púšťa vopred bez neho- že keď sa zmátoží, dojde za nami. Moma pre zmenu dnes ponaťahuje už v aute. Parkujeme ako prví, cesta hore Vlčími dierami je trochu koľajovitá a vyľadnená. Kus nás vykĺže , ale vcelku a v pohode to dávame. Rýchlo sa poprezúvame a v rannej kose rezko klasikou hore. Miernou variantou cikcakom nad sedlo . Slnko na nás svieti spoza Majerky, sneh sa víri.

Podvečer sme sa vybrali na Hrebienok kuknúť výstavu ľadových sôch. Myslel som si že to bude nuda, ale opak bol pravdou. Toto kľudne môžem nazvať umenie, prepracovanosť ľadu, detaily – robili to ozajstný umelci. Škoda že je von také teplo, ktoré dopomohlo k deformácii tejto krásy. Vyberte sa tam večer, my sme tam boli sami. A osvetlenie sôch dá tomu ešte väčší lesk. Vrele odporúčam ak pôjdete okolo /ale nie v lete/.

A takto vznikaju fotky a videa na našu stránku/teda 97%/.