Už si z nás robia srandu že inde ako na Krížnu netrafíme. Takže náš záhumienok nechávame na Minka , nech nám to opatrí. Nasadám k Momogánovi do auta (nemá rezervu, lebo ju má založenú) a hijóó banán. Parkujeme na zákrute pod Srdiečkom. Tesne 2.( ale ten 1. je tam asi odvčera). Hore popri potoku celkom kláda, prsty mrznú aj v rukaviciach- najprv na pásoch, nejako nechcú držať na tom betóne, tak chvíľku na pešo, potom zase prestriedame. Keď sa zo 3x fajne zdrbem a hreším ako pohan- nebyť potoka , tak vybrané slová a hriešne holé vety ako aj rozvité súvetia by sa rozliehali hádam až v Bystrej. 

Izolácia úspešne pokračuje. Momo má ráno prísť po mňa- volá že má deravú gumu. Ľavú prednú, takže ho naložím ja. Do našej oktávky- o 7ej. Dáme si 2.pokus o Koštialovú- parking na zákrute v Tureckej, naložení lyžkáma a sersámom lyžovacím. Po zvážnici a starom uhliarskom chodníčku-starou horou kde sú vyváľané javory a buky. Stojace bútľaviny- do niektorých keď sa lepšie víchor oprie tak to neustoja . Oproti sa na nás škerí Krížna- ešte by sa aj Ramžiná dala polyžovať až k potoku. Vyjdeme nad K. a Momo vraví- mrkneme sa my pekne do Úplazu-najprv ten a potom K. Nalyžujeme do U. a nejako nízko nás to púšťa, sklon fajný, firn bohový. 

SOBOTA

Predpoveď počasia na meteoblue vyzerá doobeda fajn- asi do 12-tej. Ráno sa teda pre zmenu vzberiem hore na Krížnu cez Veľkú Ramžinú. Tohoto roku som ju polyžoval len sporadicky . Nikoho som nenamotal, tak to pojmem formou izolácie. Lyže na bágli , na nohách polovičné garmonty. Tempom pasúci hore grúňom prichádzam na starý uhliarsky chodníčok . Pred tým canyoningová vložka popri potoku. Keď ma to omrzí strihnem to doprava . Pod ľavým ypsilonom obujem lyžiarky a s mrmlaním klasiky-Stairwais to heaven po Minkových včera spravených( a dnes odtopených) schodíkoch. 

Po dlhom čase som sa bol konečne nadýchať čerstvého vzduchu. Hľadal som miesto kde by mohlo byť minimálne ľudí. Nakoniec sme sa rozhodli pre Strážov. Boli sme tu dva krát, vždy keď sme dosiahli vrchol tak sme videli prdlajs, bola hmla, nevideli sme si na špičku nosa. Dnes to vyšlo, do tretice všetko dobré. Našu túru začíname na odbočke z hlavnej cesty na červenú, asi 2 km za Čičmanmi. Kráčame poľnou cestou, ktorá bola zničená po vyliati vody z potoka. Dostaneme sa do krásneho Bukového lesa, v ktorom sa sa nachádzajú skalné útvary. 

Vzhľadom na priaznivé snehové podmienky si nedáme pokoj. Zmotáme aj Miška, ktorý nás tam dopraví. Ráno klasika parking pod zákazom. Už tu 2 autá stoja, v jednom kamoš a jeho partia. Počasie bohovské, ráno úplne čarovné- slnko vyšlo, svieti takým tým nádherným žltkavým svetlom. Naskáčeme do lyží- len chybička krásy. Nová brzda sa nejako nechce zaaretovať, tak maturujem- dám tam konár, hádam udrží (upgrade zmotanie rep šnurkou- opakovane). Hore klasicky-teda pre nás klasicky . Momo ide ako mašina (vraj ráno zjedol iba banán, ale mám podozrenie že aj nejaký ovos lebo je dnes na čele celý čas),