Vyzerá že bude pekné počasie, predsa nebudeme sedieť doma. Auto odstavím na konci Studenej doliny pri Jakubovanoch. Turistika začína hneď zhurta. Modrá značka od začiatku preverí naše schopnosti, poriadnym stupákom. Chodník sa mení cez krásny les, rúbanisko kde slnko riadne pečie, kosodrevina ktorá nás privedie na Holý vrch. Tu modrá značka končí a začína a napájame sa na žltú. Baranec sa nám stráca z dohľadu, cez hrebeň sa začínajú prevaľovať mraky. Chodník popri Holom vrchu sa zmierni, vyklepeme nohy a čaká nás posledný stupák na Baranec. Vôbec si nevieme ani predstaviť koľko nám chyba na dosiahnutie vrcholu. 

Sobotné ráno naznačovalo, dnes budeme vylihovať na kvalci celý deň. Ale o 11tej vyšlo nečakane slnko, kukol som webkamery a 12tej odchádzame na Huty. 13:20 vyrážame po červenej značke smer Sivý vrch. V spodnej časti nám ešte svieti slnko a je prijemne teplo. Z rúbaniska sa dostávame do pásme lesa, chodník je premočený od doobednajšieho dažďa. Ako sa dostaneme nad úroveň lesa, slnko zaliezlo, len v diaľke vidíme ako svieti na L. Maru. Na hrebeni začína fučať poriadne studený južný vietor. Musíme sa obliecť, vietor sa dostáva až pod kožu. Postupne sa dostávame k vápencovým vežičkám, miestami to pripomína ako by sme bili v Dolomitoch. 

Krásne počasie nás vyhnalo do Tatier. O ôsmej zubačkou sa odvezieme na Hrebienok, a začíname túru na Priečne sedlo. Zelenou značkou popri Malom Studenom vodopáde k Zamkovského chate. V tejto časti je chladno, slnko sa skrýva za stromami. Ako opustíme les, hneď nám začne zohrievať chrbát. Postupne naberáme výškove metre, míňame davy ľudí. Na Teryho chate si dáme kofolu a ja sa naraňajkujem. Slaninka, cibuľa a chlieb mi dobije baterky, a popri Spišských plesách žltou značkou začíname stúpať pod Priečne sedlo. Dostávame sa do úseku v ktorom som reťaze. 

Po sobotnej bajkovačke a nedeľnej turistickej Kráľovej Holi som v pondelok rozbitý ako čínska hračka. Svalovka na nohách a voda v kolene. Dieťa v škole, žienka nemôže. Tak volám osvedčenému kamošovi na telefón . Pamätníci si možno budú pamätať ,,Aj Múdry schybí". Ja som neschybil, viem komu treba volať . Momo mi zdvihne zadychčaný pri dosahovaní vrcholu. Na biku samozrejme. Že OK , ale musí dôjsť domov a hodiť si sprchu. Takže o 11 tej ho nakladám a o chvíľku sa vykladáme na Kolpašských tajchoch. Po krátkom presune na mólo a zistení že tu skoro nikoho niet,voda je ako olejček volá Ale (farbisto jej opíše aktuálnu situáciu- a že dojde) . Šediakovi nevoláme , on vodu rád nemá. V práci jej má plný bazén a ani ten nestíha vypiť. A teraz vraj niečo brúsi. 

Už dlho som chcel isť na Kráľovu Hoľu na bicykli a keď sa nám predĺžilo leto bol ten správny čas na jej zdolanie. Auto som nechal pri ž. stanici Červená Skala. Odtiaľ som sa asfaltkou do stal do obce Šumiac. Keď som do nej vošiel, na moje prekvapenie tam bolo veľa ľudí. Aj som sa pýtal dvoch turistov ale nevedeli mi povedať čo za akciu to je. Stúpam po zvážnici, sem tam predbehnem nejakých cyklistov, turistov. Najzaujímavejšie bolo, cyklisti sa nepozreli na mňa ale na bicykel či nemám baterky. A už som vedel že sa niekto rúti hore, tak ma baterkový bicykel. Kde sa križovala zvážnica s turistickým chodníkom, bolo tam strašne veľa ľudí. A pri chate to neviem ani opísať. 

Maťko si vydupe prenocovanie a sobotu u starkej , takže máme free time. Ale žiadne leňošenie- ja by aj plávať šiel, Ale je už na tajchy zimno. Lucka spískala akciu a namotala aj moju žienku a tým pádom aj mňa. Bikovačka. Boli sme toho roku dokopy 6x- ja 4x , Ala 2.  Momo a Minko ma strašia že ak nechytím kondičku pred sezónou tak ma vymenia. Takže sa musím snažiť. Odchod z BB máme klasicky o niečo posunutý, našťastie nás partia nad Štiavnicou v sedle Červená studńa počkala. Rozdelíme sa na 2 skupiny- 1 . Luckin Jožko a ja , 2.- 3 baby a 2 chlapi. My pôjdeme po červenej a oni dole kopcom k sedlu Pleso. Hneď za prvou zákrutou a miernym stúpaním sa ranná maslová brioška chce kuknúť von (okrem svojich raňajok som dojedol aj tie Aline). Hrdinsky ju udržím v sebe- opakovane.