Po tripe v Gruzínsku som si myslel, že budem doma relaxovať a pripravovať sa duševne, na prácu po týždni. Ale opak bol pravdou, Duško mi večer napísal či nepôjdeme ešte opáčiť posledný krát v tejto sezóne našu milovanú Krížnu, môže to byť posledný krát. Trochu som otáľal, týždeň šlapania v Gruzínsku ma celkom vyčerpal ale nakoniec som podľahol a dohodli sme sa na 7:30 nového času. Celá trasa bola klasika, len stým rozdielom, lyže sme celý čas niesli na bágloch. Šlapať by sa dalo od potoka ale sneh bol totálne premrznutý tak sme to vyniesli až na vrchol Krížnej.

Na dnes je na meteoblue zahlásené parádne počasie. V práci NV. Škoda márniť mladosť inde, tak som namotal Peťa. Klasicky- z Rybího . Šľapkať sa dá ešte skoro od auta na lyžkách. S jedným vyzutím cez potok , s prehľadom na pásoch až hore k radarke. Tu je skoro bezvetrie , len pro forma sa zaodejeme a hurá . Lyžujeme do Dedošky. V PRAŠANE !  Sú tu stopy po nejakom debilovi čo sa tu asi včera preháňal na snežnom skútri.

Náš kamarát Miro nás pozval na oslavu štyridsiatky. Oslava sa bude konať na Štefáničke, ale to som si len myslel do chvíle, keď mi do auta nasadol Roman s Milanom. Tí ma ubezpečili že oslava je na Kamienke. Na Srdiečku odstavíme auto a po zjazdovke cez kosku až na zadné Dereše, kde je už natiahnutý nový koberec. Krásna noc, mesiac svieti ako poriadny reflektor. Čelovky nemusíme ani zapínať, taká je parádna viditeľnosť. Dostaneme sa na hrebeň a už nás delí len kúsok od chaty.

Bol som dohodnutý z Duškom, ale okolnosti mu nedovolili ísť so mnou. Šeďo išiel tréningovo z Tureckej. Ja som si pribalil na dnešný výlet Danku. V rybo ešte stále výborne podmienky. Auto odstavím vo Valentovej, cesta bola zamrznutá, dobre že som nešiel až na vrchne parkovisko. Od vrchného parkoviska obúvame lyže, a pekne cestou až na salaš. Kúsok nad salašom mi vola Duško, o pol hodinu odchádza z BB. Cesta ubieha rýchlo, s Dankou sme stihli ohovoriť celý svet.

Zase pekné počasie, potom sa má podľa predpovede dosť pokaziť. Tak poteším šéfa dovolenkovým lístkom. On poteší mňa autogramom. Aby som to skrátil. Hore klasicky, počasie parádne. Trochu pofukuje , tak už pod smrekom (na dne Rybovskej muldy)navlečiem windstopper. Nad sedlom občasne hľadám snehové jazyky na vytvrdnutom rebierku- významne to uľahčí  rukám robotu. Na Krížnej malý Václavák. Čeština znie sprava, zľava , spredu , zozadu.Mi aj napadne vtip - že trochu potichšie-tie preveje by ešte nemuseli spadnúť.

Včera som bol v robote, chalani museli za mňa lyžovať. Ráno rýchle raňajky a veci s tým súvisiace a o pol 10-tej parkujem hore v Rybom. Je asi mínus 1-2 st. Nejaký som po tej nočnej uzimený , tak sa ťahám na lyžkách po slnku . Fuknem do lesa , chodníček už len tak tak- miestami aj po lístí musím preťapkať. Za salašom idem po zvážnici do kotla Štrosov- na jej konci to mrsknem doprava po sympatickej, šípinou porastenej lúčke. Pod žľabík ku smreku - mrknem či mi nevytopilo rukavicu.

Moji kamaráti dnes so mnou nemohli, Duško bol v práci a Šeďo išiel trénovať do kremnických vrchov. Ja som sa vybral do Rybo. Autom som nevyšiel na vrchne parkovisko, tak som ho nechal nižšie ako obvykle. Na poslednom úseku čistý ľad, treba reťaze alebo 4x4.

Po sobotňajších pretekoch sa mi podarilo doraziť domov niečo po polnoci. Ráno sa zobúdzam mierne rozbitý. Zo Šeďom sa dohodneme, o 10tej ma zoberie smer Turecká. Auto odstavujeme na zatáčke, smer Koštialová. Ja mam celkom zmiešane pocity zo šlapania. Cítim sa ako kocúr na rozpálenej strieške. Prejdeme popod ústie V. Ramžinej, M. Ramžinej, Koštialovej.