Bol som pofotiť.

Počasie na veľkonočnú nedeľu nebolo bohvie aké, tak sme si dali ľahšiu turistiku s históriou. Ako prichádzame na Muráň v diaľke vidíme pekný tiahnuci sa kopec na vrchole ktorého sa nachádza skalne bralo. S Mickou si vravíme , tam by sme sa mohli vyštverať, ale najskôr pôjdeme pozrieť Muránsky hrad. Auto odstavím pri začiatku náučného chodníka na hrad. Ako začíname stúpať nahor, približujeme sa aj k nášmu bralu a hradu. Pod vrcholom zisťujeme, hrad sa nachádza na tom brale.

Veľkonočnú sobotu sme sa vybrali za Viedeň do Hohe Wandu na feratu Gebirgsvereinssteig. Mysleli sme si, keď tam prídeme bude tam malo ľudí a nebudeme musieť čakať, kým to ty pred nami zdolajú. Ale blbec je náhoda, chtiac nechtiac sme sa čakaním na ferate zdržali pol hodinu. Ale pekne po poriadku. Kde sme prišli pod feratu boli tam dvaja rakušáci , ktorý nás chceli pustiť pred seba. My im vravíme nech kľudne idu , my si musíme nasadiť feratové sety a neponáhľame sa. Kým sme nastúpili na feratu oni boli pred nami asi 60m, ale videli sme , ze čakajú na skupinku pred nimi.

.be">

S chalanmi sme dohodnutí že ešte opáčime starú dámu. Teda našu Krížnu. O 7:00 nakladačka do auta, parking na zákrute. Všetko na chrbte - lyže aj lyžiarky. Tak pasúci hore grúňom popri potoku na Rovne. Tu Minko začína provokovať a strháva zo seba oblečenie- majstra striptýzu v sebe nezaprie a nonšalantne odhadzuje nohavice. Ostáva len v kraťasoch . Má to malú chybičku krásy- neoholenie nohe . Ale Minko je mládenčok, kým dorastie, doučí sa. Nemecký pornospiehler z neho teda nebude .  Momo vyťahuje z ruksaka zázrak techniky .

1. apríla sme otvorili tohoročnú turistickú sezónu. Vybrali sme sa do Slovenského raja , konkrétne do Dediniek- Mlyniek. Náš ciel bola Zajmarská roklina. Auto odstavíme na Bielych vodách. Priamo v dedine začína vstup do rokliny. Korytom potoka stúpame postupne hore. Sem tam malé vodopády , začínajú aj rebríky. Čim sme vyššie, roklina sa začína zužovať. Aj vodopády majú konečne tu správnu veľkosť. Tato roklina je asi najkratšia zo všetkých v Slovenskom raji.

Nič. Žiadny auplauz kapitáňovi boingu. Ani hovno! Veď z nás dušu vytriasol! Vari sme pristáli na betónke z Turčianskych do Martina? 

... a takto sme sa ocitli v Gruzínsku, o ktorom sme počuli toľko superlatívov. Sme partia ôsmich nadržaných skialpinistov z rôznych kútov Slovenska a rôznych generácii: Momo, Jozef, Martin st., Martin ml, Fefe, Ondrej, Filip a Vlado. Iniciátorom bol Momo, ktorý s touto myšlienkou zaútočil na mňa tušiac, že ma okamžite zlomí.