Staré Hory sa prebúdzajú do nového slnečného dňa. Parkovisko pred Altenbergom je prázdne. Pomedzi hotel a kulturák začíname stúpať k starej zjazdovke, kde ma chytili nostalgické spomienky na večerných lyžiarskych tréningoch za Sokol S. Hory. Napojíme sa na zelenú značku a cez husto zarastený chodník sa prebojujeme až na Japeň. Posledných 500m pod vrcholom sú dosť veľké záveje, trošku bojujeme so snehom. Slniečko svíci a nič nenasvedčuje tomu čo potom prišlo. Celý hrebeň v lese je tvrdá doska s prašanom, vôbec sme nedali dole pásy. Ako prichádzame k panenke Márii, je tu prešliapnuť stopa. 

Štandardné nedeľné ráno. Začnem pri parkingu. Viete ako sa perie Pieps? Na 40-tke a 1800 otáčkach. Samozrejem s avivážou. Momogán opral Mammuta s krásnym psím menom Barry ( a jeho vox , čili hlas). Musel pekne zavýjať, keď ho to žmýkalo. Ale hlas nestratil. Ala odskúšala. Normálne si pípol. My ostatní dúfame že aj vyhľadávacia funkcia mu ostala. :-). V doline snehu fakt mrte. Hore peknou stopou čo potiahol náš nezvestný kamarát Minko, aka Šediak. Už je ako Yetti- všetci o ňom počuli, ale málokto ho videl. Kvákajúci hore brehom, pri radarke obliekačka. A on/off. A prášime si to do Suchej. Momo by aj niečo potočil, ale mu mrznú pazúre. Tak hádam dačo z toho bude. Na dne doliny vyprovokuje 2. rundu, tak zase pásy on. Oblečenie nie off. Je tu fakt kláda(rozumej zima jak sviňa). Mám aj kúsok výčitky že asi budem meškať, ale dnes sa mu fakt nedá odporovať . 

Dnes vyrážam na Krížnu v neobvyklom čase, o 10tej odstavujem auto v Rybo. Moji parťáci ma dnes nechali na holičkách. Pekne cez les k salašu, tu sa stretávam chalana ktorí sa ma pýta či som sám bez Duška. Ja ano dnes sa musel povenovať manželke, a ťapká na Krížnu z Tureckej cez Javvorie/žehlí si aby ho zajtrá pustila s nami/. V polke Rýbovského žlabu stretávam Šeďa ktory po druhom výšlape už páli domov. Predbehne ma chalan tak sa s nim dám do debaty, zoznámime sa – volá sa Paľo. Na vrchole Krížnej, úplne bezvetrie bola by to škoda, hneď to otočiť domov. Vravím mu či nejde so mnou do Dedošky, celý rád že môže opáčiť Dedošku – ešte tam nikdy nebol.

Bol som unavený po prací a rozmýšľam čo z načatým večerom. Najedol som sa a o 18tej som sa rozhodol ze si vybehnem poťapkať na Skalku. Niečo po 19tej obujeme lyže a po osvetlenej zjazdovke všlapem na vodárenský chodník. Tu je pekne prešlapnutá stopa až po Králické sedlo. Čelovku som nemusel ani zapínať, mesiac svietil pomedzi stromy ako reflektor. V sedle sa dám do lava, dám dole pásy, zabijem helmu s čelovkou na hlavu a pustím sa do toho. Sneh ma stále dobrú konzistenciu, parádna lyžovačka pomedzi strom nemá chybu. Napojím sa na zvážnicu a pri vodárni zastanem,nasadím pasy a dám si repete.

Nie priatelia, nie je to o práci .:-). Sobotné ránko-klasika Momo, auto, nakldačka reťazí a parking pod zákazom. Momo to rozbehne brutálnym tempom, fučím za ním a inhalujem jarnú lúku. Micka kúpila nejaký nový prací prostriedok, tak trpím. :-). Medvede v dosahu 15 km vyliezajú z brlohov- určite si myslia že prišla jar. Hore poriadne fučí, ja mám vychádzku výrazne skrátenú, tak len taká rýchlovečka. Hore po hrebeni cikcak- duje severáčik(ale medzi nami bratmi- aj väčší sme si tu už užili). V závetrí riedkej smrečiny prezujeme a prášime dole rebrom ,potom lúkou a nakoniec lesíkom. Lyžba bohovská. V aute rekordne rýchlo a doma pred pol desiatou. Nedeľa ránko ako cez kopír,len cestou nakladáme Alu. Do auta.:-).

Je krásny piatok, podľa meteorkárov asi posledný pekný deň v tomto týždni. Nahovoril som žienku na výletík. Malý v škôlke, máme voľný byt. Takže kam? Na lyže predsa. Ako vravieva môj nemenovaný kamoš- sex je zábava chudobných. Resp pejoratívne: j.....a je pre deti. Dámy prominou. Parkujeme v skiresorte- rampy sú otvorené. Poobúvame si lyžky- skialpové predsa, potom zvážnicou smer Tajov- prvá vychodená vľavo a do hory je tá naša. Parádne upravená bežkárska-vďaka Zaresu. Pomaličky ku tunelu-Gergelyiho, cezeň sa preťapkáme na lyžkách- kto by sa vyzúval no nie? Na kremnickej strane fuk ho do hory. 

Nenechajte sa pomýliť zemepisným názvom priatelia. Dnešné sviatočné svätoštefanské ráno slávime ako vždy na lyžiach. Pre zmenu zase my dvaja -Momo a ja :-). Nakladačka za tmy( do auta),parkujeme klasicky pod zákazom. Cesta je odhrnutá trochu nahrubo, ale lepšie ako posledne keď sa blyšťala ako psie guľky. V doline fučí, zhora to hučí - teda vietor duje horou,.... ako by iste napísal klasik. Tak sa poobúvame, naskáčeme do lyží a ja zívajúci a uzimený nasledujem 1.najkrajšiu prdel v doline. Momovu. Druhá je samozrejme tá moja. Lebo nikto iný v doline nie je. Chodníčkom prachový sneh, Momogán ťahá stopu.