Moji kamaráti ma v sobotu nechali na holičkách. Sám začínam šliapať z Rybo o 7:30. Nemusím sa nikam ponáhľať, idem si svoje tempo a vychutnávam si slniečko a úplne bezvetrie. Keď dorazím na Krížnu, nikde nikoho. Rozmýšľam čo si dám, sneh je primrznutý a na ňom je pripadnute 5 až 10cm prachu. Už dlho s Duškom sme chceli ísť do Dedošky, a dnes bol ten správny deň, aby som si tam polyžoval. Parádna lyžba v prachu ma nenecháva ľahostajným.

Momo bol včera bezo mňa ,tak aby ma nemrzelo že som trčal v meste,dohodneme sa na klasický čas odchodu. Minkovi sa nechce ráno vstávať.babenku žiadnu so sebou neberieme,tak nás púšťa vopred bez neho- že keď sa zmátoží, dojde za nami. Moma pre zmenu dnes ponaťahuje už v aute. Parkujeme ako prví, cesta hore Vlčími dierami je trochu koľajovitá a vyľadnená. Kus nás vykĺže , ale vcelku a v pohode to dávame. Rýchlo sa poprezúvame a v rannej kose rezko klasikou hore. Miernou variantou cikcakom nad sedlo . Slnko na nás svieti spoza Majerky, sneh sa víri.

Podvečer sme sa vybrali na Hrebienok kuknúť výstavu ľadových sôch. Myslel som si že to bude nuda, ale opak bol pravdou. Toto kľudne môžem nazvať umenie, prepracovanosť ľadu, detaily – robili to ozajstný umelci. Škoda že je von také teplo, ktoré dopomohlo k deformácii tejto krásy. Vyberte sa tam večer, my sme tam boli sami. A osvetlenie sôch dá tomu ešte väčší lesk. Vrele odporúčam ak pôjdete okolo /ale nie v lete/.

A takto vznikaju fotky a videa na našu stránku/teda 97%/.

Na dnes sme sa dohodli ako včera, o 7mej odchádzame z BB len v inom zložení. Ala  sa pridala k nám, keď sa Šeďo dozvedel že ide ona tak nemal problém vstať na siedmu. Cestou do rybo bolo zo striech domov popadane veľa snehu. My sme vyšli po Valentovú. tam bola taká kopa že sme auto nechali tam. Šeďo na svojom El Niňovi prejde cez sneh úplne bez problémov, naskáčeme k nemu a pokračujeme do Rybo. Výstupová trasa je tá istá ako včera, len s tým rozdielom že sme štyria.

Minko nás zasa ohrdol ( je to spachtoš), tak sa s Momogánom dohodneme na 7:00. Do Rybieho cesta zaťatá - teda zapadnutá sňahom čo bou drisou z dachu . Tak parkovačka vo Valentovej. Zo striech to len tak letí, takže avalanche alert. Ideme chodníčkom čo nám bol Zdenkáč poradil. Parádna stará zvážnica- akurát tak na koňa s vlačuhami. Chodníčok sa vinie starou horou pomedzi skaly , kopec Červených smrekov čo pamätajú hádam aj J.D. Matejovie. Pomaly štrikujeme lesom, pozeráme jelenie stopy. Bohovo nám to ide.