Dnes sme tajne dúfali že predpoveď nebude taká ako písali na webe. Ale kuva zase sa nemýlili. Krížna bola zadekovaná už od Úpalzu. Auto sme nechali odstavené na 180tke zákrute v Tureckej. Pekne po žltej sme začali stúpať zvážnicou, až sme dorazili po veľké laviništie vypadnuté z Ramžinej. Preskočili sme cez potôčik a začíname stúpať lesným chodníkom k panenke Márii. Na chvíľu sa ukáže modré okno a tajne dúfame že to vydrží až po vrchol . No ale čo sme nechceli za 10min. Je opäť zadekované tak meníme plán za pochodu. Dáme dva najstrmejšie žľaby pri krížnej. Pasy dáme dole pi skalách na začiatku hrebeňa. Prvú lyžbu dáme do Bystrickej doliny. Je to len 150m ale parádna lyžovačka. Dovolím si tvrdiť, že je to najstrmší žľab v okolí Krížnej. Nad lesom dáme dole lyže a šupneme ich na bágle, hor sa naspäť na hrebeň. 

Po upršanom piatku sa s Momom večer dohovárame na neskorý odchod. O 7:00 . Berieme so sebou aj kočky. Ja som mal v ruksaku 2(pravú a ľavú) a Momo ďaľšie 2. Samozrejme že hovorím o stúpacích železách- čiže mačkách . Krížna je určite betónovo vyfúkaná, možno s jemným popraškom. Takže kam? Do Tureckej na zákrutu. Tu je už pri aute ľad, kto si nedá pozor sexuálne sa prejaví. Čiže zjebe sa. :-). Dámy prominou. Momo je dnes hike planner.Ja som účastník zájezdu. Po zvážnici- umrznuté, rozbité , skrátka radosť ísť na pásoch. Ja prebrodím aj potôčik , operiem si v ňom pásy (ráno som ich navoskoval parafínom). Odignorujeme naše štandardné chodníčky a nasledujeme stopy statného jeleňa. Zjavne je to náš kolega skialpoš. Miestami máme parádne výhľady na miss Veľká Fatra (Krížna).

Z bystrice odchádzame za hmlistého počasia, ako sa prehupneme cez Donovaly sem tam prekúka slnko. Vyzerá že bude celkom fajn počasie. V L. Lužnej zabočíme do ľava na červenú značku. Auto odstavíme na odhrnutej ploche pri ceste. Nasadíme lyže a začneme šlapať po lúkach, sneh drží – neprepadáva sa. Ako sa dostaneme do lesa, všade je popadaných veľa konárov, ako sa dostaneme na hrebeň tak sú polámané a vyvrátené stromy. Teraz to začína byť ako na deckom ihrisku, preliezanie a obchádzanie popadaných stromov. Sem tam na prekukne slnko cez nízku oblačnosť. Ako sa dostaneme na vrchol Magury, nemáme žiadne výhľady do doliny. Začíname zostupovať a musíme vyzuť lyže, cez tie stromy sa to ináč nedá. 

Sobota bola taká lazy dníková. Na nedeľu sa s Momogánom predbežne dohodneme už v piatok. Na víkend zahlásený fekál, takže Krížnu necháme nadšencom. Nedeľné ráno sa nám ani jednému veľmi nechce - vyzerá to tak, že kto prvý povie serieme na to, vyhráva a vraciame sa do perín. Ja by som bol rád keby to povedal Momo, on zase túto vetičku čaká odo mňa. Nedočkáme sa - tak napešo od dolného králického parkoviska ku stope-popri skiresorte a dolnou zvážnicou smerom na Gergelyiho tunel. Je niečo po siedmej, vyzerá že sme tu sami, ale cestou stretáme zopár bežkárov-mastia fajnou stopou, ktorá je upravená úplne na parádu.

Ala nás pozbiera cestou na Králiky. Na parkovisku pri svetle reflektorov sa prezujeme a vyrážame po zjazdovke k vodárenskému chodníku. Je síce 19hod., lesom šlapeme bez čeloviek, stopa je tak parádne prešliapnutá, lyže nám nepustí mimo nej. Počas šlapania sa dozvedáme, Paľo je dnes už 4x na lyžiach. Mne skoro padla sánka až na zem, keď to povedal. Ale dal to s nami pekne na pána. V Králickom sedle sa počkáme a presunieme sa do našej prašanovej zóny. Dáme dole pásy , nastrojíme sa na lyžbu, prvý vyrážam ja.

Účinkujú: Bratranec, Momo, Laky, Cuco, Kaktus, Zuzana, Janči, Siťo

(streda) Už včera sa chlapci začali dohadovať, že si pošlapú na Ďumbier a reku, či nejdem s nimi. A tak ako sa mi včera nechcelo, dnes sa mi nechce už vôbec, ale vôbec. Zástrčkový deň ale priniesol nakoniec kúsok energie a pevnej vôle prekonať svoju lenivosť a tak som z práce vyrazil trošku skorej a smer BB. Cestou sa už trúsili informácie, kto je už na Trangoške a kto ešte len cestuje. Tradične to opäť padlo na mňa a bol som posledný. 

Meteoblue zahlásilo prievan – z juhu okolo 60 km/hod. Takže kam? No predsa do závetria. Momo špekuluje niečo o Donovaloch. Našťastie sa necháva ukecať. Parkujeme na dolnom parkovisku-luxusne odhrnuté. A po obutí lyžiek pre zmenu dole kopcom.:-). Prebehneme cez potok a potom už len strmo hore. Momo s Alou ťahájú stopu, ja som dnes nejaký uťahaný. Ani nevidno že si včera dali riadne do tela. Starým chodníčkom pomedzi 200-300 ročné červené smreky. Paráda. Padá sneh, všade ticho. Len stopy vysokej. A medveďa- nie prvé tento deň. Pomaly stúpame výškové metre, na hrebeni padne návrh- že dajme lyžbu horou.