Za dedinkou Kostoľany pod Tribečom pokračujeme po rozbitej asfaltke až k horárni Jedliny. Pri nej na kraji cesty odstavíme auto a vydáme sa do hustého Bukovo Dubového lesa. Začiatok túry ide po dlhánskej aleji s miernym sklonom. Križujeme asfaltu, a od tohto miesta to začína stúpať. Začína padať hmla a čím sme vyššie, hustota porastu je redšia a hmla sa dá krájať nožom. Chodník je premočený a dosť nám to podklzuje na mokrom lístí. Na vrchole je pár malých skál s veľkým krížom, samozrejme obrastený stromami – keby bolo pekne počasie tak aj tak nemáte žiadne výhľady.

Tento víkend som sa vybral na dolniake. Cestou sme sa zastavili navštíviť nižšie položené pohoria, prvý v rade bol Veľký Inovec. Z diaľnice sme zbehli v Novej Bani do obce Stará Huta. Tu sme nechali auto a hmlou sme sa prebárali horami lúkami. Malo to svoje čaro, v takomto počasí sedí človek väčšinou doma. Viditeľnosť bola tak maximálne do 50m. Po červenaj značke sme smerovali k vrchol, ja som si myslel že nestretneme ani človiečka. Opak bol pravdou, na turistike sme stretli cca 20 ľudí, ktorím nevadilo počasie ako nám. Na vrchol sme sa museli predrať cez pár skál, je tam aj vyhliadka, keďže bolo také počasie, videli sme veľký prd. 

Sobotné ráno ako vyšité na peknú turistiku. Micka navrhla, keď je takéto počasie vybehnúť na Choč – vždy tam bola, keď bola na vrchole čepička. Zmenili sme východiskový bod a začínali sme za kúpeľmi Lúčky. Začali sme stúpať novou asfaltkou, potom sme zabočili do rozmočeného a zablateného terénu. Museli sme isť opatrne, lebo na listí to poriadne podklzovalo. Dostali sme sa k odpočívadlu Žimerová, odtiaľto to bola riadna prekážková dráha až do sedla Vráca. Veľa popadaných stromov na chodníku, ktoré bolo treba obchádzať a sem tam aj podliezať, bolo to spestrenie. Slnko poriadne pieklo, vietor vôbec nefúkal, miestami to bolo ako v lete. 

Auto odstavíme pod Hiadelským sedlom pri pamätníku SNP. Začneme stúpať po modrej značke, zo začiatku po asfalte asi po 700m zabáčame do rozprávkového lesa ktorý nás vypľuje v Hiadelskom sedle. Tu v kopcoch slniečko sa ukazuje sporadicky. Hmla sa prevaľuje cez kosku a cez hrebeň. Na vrchole Prašivej vidíme Chochuľu asi tak 5 min. a zase sa zastrie do tajomnej temnoty. Pred vrcholom Malej Chochule vidíme vidmo, to som už dávno nezažil. Celý čas ideme hmlou, v kútiku duše dúfame že pri dosiahnutí vrcholu sa to rozplynie. No ale opak je pravdou, zase pri dosiahnutí vrcholu vidíme veľký prd. Vietor je strašne studený, dlho sa na vrchole nezdržíme, vraciame sa naspäť po trase ako sme prišli na vrchol Chochule. 

V sobotu je veľmi pekne (po teste otočíme Vartovku s lákavými výhľadmi na Krížnu), v nedeľu hlásia o trochu horšie, ale zatiaľ stále vcelku dobre . Takže ráno naplánujem odchod o 9-tej, moja žienka to s prehľadom posunie na 10-tu. Naložíme Ivku a Miška a hurá na Kráľovu studňu. Od Čremošnianskeho tunela to začína byť trochu strmšie a cesta kúsok offroadová. Sem - tam asfaltový úsek, opatrne na jednotke, dvojke , sem tam sa dá zakvaltovať aj trojočka. Na hoteli zoficiálnime svoju zazákazovú jazdu. Lebo sme hostia hotela. Počasie je také nijaké – kúsok nad hotelom sa vnárame do mraku. Chalani majú z toho vcelku zábavu. Aspoň nevidia kde ich to chcem vytrepať. Po vcelku hustých prestojoch – pitie, jedenie,obliekanie,somarinky sa dostaneme na hrebeň medzi Malú Krížnu a Krížnu. Vpravo pod nami tuším Veľkú Ramžinú. 

Vo štvrtok po obeda mi volá Miro, či v piatok môžeme ísť na Gerlach. Bolo to na rýchlo, museli sme si vybaviť voľno v práci. O dve hodiny mu volám na späť, že teda ideme. V piatok ráno nás berie auto v T. Polianke smer Sliezsky dom. 7:30 vyrážame Tatranskou magistrálou do Batizovskej doliny. Popri plese sa vyhupneme pod Batizovskú próbu, kde sa nastrojíme do lezeckej výstroje. Museli sme použiť zimnú vystroj, v próbe úž bolo dosť snehu. Miro si nás naviazal a začali sme výstup na Gerlach. Úseky sa striedali s lezeckou alebo kráčajúcou časťou. Po snehových poliach sa v kacúroch stúpala parádne, úseky kde sme museli kráčať po skalách v kacúroc boli dosť nepohodlné. Počasie nám prialo, bezvetrie, slnečno super sprievodca, čo sme si mohli viacej priať. 

Ráno sa dostanem domov po 24-ke v celkom slušnom čase, vonku je brutálne pekne, spať sa mi nedá a pánbohvie ako to bude so slobodou pohybu. Tak brnknem Miškovi ako je na tom s voľnočasovými aktivitami. O 9-tej priparkujem, naloží sa do kufra aj s hrdými novými Alaskami. Hore v Rybom naprostred cesty stojí cestárske auto - novým asfaltom diery lepia. Tak vycúvam a parking pod osadou na prvej zákrute. Poberieme sa Zdenkáčovým chodníčkom po starej zvážnici ponad a popod dolomit. Okolo nás kde-tu Červený smrek. Chodníčok ide pekne dostrma, kus ma to po nočnej rozdýcha, okuliare sa mi hmlia. Na cca 60-80 metrov pred nami statný paroháč. Mrkne na nás, mi mrkneme na neho -nestojíme mu ani za zaručania a bez pozdravu mizne v hore. Z chodníčka schádzame o rebierko skorej- Miško je ale parťák, nevadí mu to- a pekne dostrma hore briežkom.