V sobotu nemalo byt boh vie aké počasie, tak sme si dali takú rýchlovku v neďalekej Budči. Vystúpime z auta a pekná tabula ktorá nás informuje že pôjdeme po náučnom chodníku. Mysleli sme si, že si trochu zabehnem, ale nedalo sa chodník bol väčšinu času naklonený, tak sa veľmi nedalo bežať. Tak pekne sme si to odkráčali pučiacím Bukovo Dubovým lesom. Na veľa miestach sa nachádzali machom obrastené skalné moria. Tesne pred naším cieľom sme predbehli rodinku s dvomi malými deťmi. Chodník tu bol katastrofálny, mamička ma poprosila či by som im nepomohol s chlapčekom. 

Dnes som sa vybral do Rybo s malou dušičkou, či bude ešte dostatok snehu na lyžovačku. Vedel som že budem lyže a skelety niesť až na vrchol. Už keď som prišiel pod Rybovský žľab, bol tam parádne veľký fľak snehu. Hneď som vedel, že v Suchej ho bude ešte dosť. Ako som stúpal na vrchol videl som to množstvo snehu, hneď som bol vysmiaty ako lečo. Pod vrcholom som sa prezul a začala parádna lyžba. Sneh bol mierne firnový asi 1cm a pod tým tvrdá zamrznutá doska. Ako som lyžoval na spodok Suchej pekne sa mi ukázalo, že je zlyžovatelná až po lavínište. Pekne som si to užil, vyzul lyže dal na bágel a presunul sa nad Rybovský žľab.

Momo urýchlil časy odjazdov. 6:00 . Cestou naložíme Alu a pred 6:30 parking. Jo - a dnes vraj netočíme- zavelil rejžo. A že len rýchlo hore , dole Suchou, možno Štrosmi a domov! V doline jar, Momogán ani neprezúva do lyžiarok- info od Janíka že nesieme až and salaš. Ukeciam partiu- nechce sa mi do strma po chodníčku-tak ideme po asfalte. Po chvíli ajhľa ho- sneh a súvislý. Skáčeme do lyží, Momo skáče rovno do lyžiarok zapnutých vo viazku. Je to pán. :-).Sem tam ideme po slíži, ale vyzúvame až pred potokom. Potom zase prenesieme. Momo s Alou nad salaš, ja niečo aj na pásoch ešte preťapkám.Pri salaši lyže na batoh a hijó hore brehom.

Ráno sa dohodneme na klasický čas, ale ranní ptáče- víc sežere. Tak zburcujeme Paľa, ktorý je dnes vyvolený- čiže šofér. A o 6:00 hod padáme. Naložíme Moma a po chvíľke parkujeme pod zákazom. Nad cestou sa pasú jelenice , majú nás ale že úplne v pálke . Snehu tu už pomenej- kape ako divý, tak prenesieme zo 300 metrov a skáčeme do lyžiek. Hore dolinou, 2x prenesieme a cikcakom na Krížnu . Momo točí, bzučo lieta- teda ešte lieta. :-(. Na Krížnej to namierime smerom severozápadným a dole do Dedošky parádna lyžba. Ba priam pista. Momo šteluje bzučiaka, vzlietne, ale pritrafí sa galiba- urvala sa vrtuľka. 

Cestu do Budapešti vyplnili vtipné poznámky a vážna diskusia o tradičnej rodine a dôležitosti zachovania tradícií. Na letisku jeden nemenovaný člen tímu /Miňo/ zistil, že Gruzia ešte nezačala povoľovať vstup na vodičský preukaz. Ostali sme štyria. Pred odletom sme ešte stihli zaujímavo poklebetiť s pravoslávnym kňazom Vladom a jeho ženou.

Po prílete do Kutaisi, hneď vo výstupnej hale, nás privolal ukazovákom miestny pánko. Chytili sme sa.