Ráno je ospalé, do auta k Momovi nasadám o 6:00. Celou cestou zívame-raz ja, raz on. Na Srdiečku NIKOHO, len Oskar nesmelo vykúka spoza Králičky. Takže lyže na nohe a panoramatickou zvážnicou pomaličky na Kosku (s 2 krátkymi preneseniami). Sneh je zrána kúsok tvrdý, ale vcelku sa to dá. Od Kosky by som rád pokračoval miernym sklonom zvážnicami, Momo ma ukecia že hore ideme jednotkou. Mám trochu obavy, ale po prvej serpentíne zistíme že pásy dobre držia, takže cikcakami hore ku Kamienke. Tu zase NIKOHO- aj vchod do latríny je zaviaty snehom(takže s núdzovým bivakom resp inou potrebou tu nerátajte).

Je dlhý víkend, v piatok Momo s Minkom dosahujú vrcholy bezo mňa. Dokonca 3x po sebe. Ja som už postarší, v nedeľu mi stačí dosiahnuť vrchol(Krížnej) 2x. Momo si dal pauzu, takže sám som sa túlal. V pondelok ráno sa zobudím ešte dávno pred kohútmi (neviem či je to vekom alebo nedočkavosťou) , Moma naložím o 6 tej do auta a hijó. Po parkingu naložíme bágle s lyžkami a lyžiarkami na plecia a hore ho dolinou. Pochválim sa Momovi kládou- vlastne zhnitinou ktorú som zo spodného chodníka do doliny poslal. V hore zastihneme východ slnka.

O ôsmej odstavujeme auto, pri trafo stanici pod Salaškami. Lyže zo skeltmi nahodíme na bágle a kráčame zvážnicou do ústia Ramžinej. Zabočíme do nej a vykráčame kotlom, v ktorom sa už nenachádza sneh, až na vrchol Krížnej. Zabudol som podotknúť, včera ma zavolal kamarát Šeďo či nepojdem s nim. Vo svojom veku sa snaží ísť pretekárskym tempom. Na vrchole sme boli za jednu hodinu a 20min.. Rýchlo sme obuli skelety, nasadili a už frčíme do Suchej doliny. Sneh je na povrchu jemne zmäknutý, podklad je parádne tvrdý. Zlyžujeme chodníčkom až k salašu v Rybom. Lyže na bágel a úž šliapeme chodníkom na vrchol Krížnej. Dáme rýchle občerstvenie, nasadíme lyže a smerujeme po hrebeni k Farárovému rigolu.