Ráno odchádzame z campu pod Drachenwandom k nedaleko

vzdialenej oblasti Postalm. Pri vstupe do doliny sa platí mýto 5 eur na osobu a cesta stúpa

krásnou prírodou niekam hore do neznáma. Odstavujeme na parkovisku s tabuľou kde je

podrobne zobrazená ferrata. Keby sa dali zachytiť aj emocie na tu tabuľu určite by tam boli.

Štvrťdeň, toto zvukomalebné slovo, spolu s inými skvostami typu

štvrťzmrzlina a štvrťzmrd lahodí uchu a okrášľuje našu írečitú materinskú reč.

Okrem jeho nepochybného filologického prínosu sa jedná aj o zaužívanú časovú mieru, počas

ktorej sa dajú stihnúť rôzne veci.

Vo štvrtok ráno, 9. mája, včul už to pracovný deň, sme (Janka,

kamarát Vlado a ja) odviezli našu ratolesť do škôlky a vyrazili na Liptov – do Prosieka.

Pred deviatou, míňajúc cenník parkovného (os. auto 2 E), odstavujeme na pustom parkovisku

a po krátkom ustrojení vyrážame. Bránou, popri „jaskyni“, bydlisku Prosieckeho draka,

vstupujeme do prvej tiesňvy Prosieckej doliny.

Tropické teplo ktoré roztopilo toľké množstvo snehu za 2 týždne, predpovedalo že dnes to

bude hľadanie posledných zvyškov snehu na Krížnej. Pohľad z Rybo na Pštrosi bol žalostný.

Cez víkend mám v pláne cestu na Oravu k našim, čo sa

samozrejme nezaobíde bez návštevy Roháčov. Od pondelka klikám na webkameru na Spálenej

a s napätím sledujem, či mi tam do soboty rána ešte nejaký sneh ostane. Nakoniec ostal.

Pri ceste autom zo Zvolena do BB som pri pohľade na Krížnu

zhodnotil, že ak tam chcem ešte niečo polyžovať, treba si pohnúť. V utorok po práci idem

omrknúť situáciu na konci Rybieho, nevyzerá optimálne, ale ak by sme čakali na optimálne

podmienky, skončili by sme ako Kaktus s jednou lyžovačkou za zimu, však áno.

V piatok ráno volám Kaktusovi, že sa cez víkend chystám na

Ďumbier a Chopok, reku či sa nechce pripojiť. V duchu svojich tradícií najprv nadšene súhlasí

aby mi to večer odriekol, že už vraj bude zlý sňah.

Dnes som auto odstavil na dvojposchodovom parkovisku, kde nevyberali 6€. Po červenej cez

Trigan až k Popradskému plesu. V lese bolo napadane ihličie, pásy som nedal dole a po ňom

som sa približoval k Popradskému plesu. Pri chate som zišiel dole až k plesu, aby som si

nemusel vyzúvať lyže, a popri ňom som sa dostal do ústia Doliny Zlomísk.