Dnešný výlet sme si so Šeďom dohodli, keď sme sa vracali z Ostrej a Tlstej v aute. V piatok sme sa dohodli, počasie bude ok, tak v sobotu môžeme vyraziť smer Čingov. Cestou sa nam odhalia Tatry v plnej kráse, jemne zasnežené a cez vrcholky sa prevaľujú oblaky. Parkovisko je skoro prázdne, ale z neho odchádzajú dva autobusy. Sme celkom neistý, koľko ľudí bude na ferate. Vystrojíme sa a začneme kráčať po chodníku k začiatku feraty. Na chodníku sú čerstvo popadane stromy, s prechodom cez ne nie je žiadny problém.

Ráno mi Šeďo napíše, či sa nejdem s nim prejsť. Ja som prišiel v sobotu z dvojtýždňovej dovolenky, neváham, nedeľa ma byt pekná, tak mu napíšem že teda pôjdem s ním. Za hodinu ma berie z pred domu a vyrážame smer Blatnica.  Šeďo sa rozhodol zmeniť trasu výstupu , pôjdeme cez Konský dol na Muráň a stade na Ostrú. Touto trasou sme išli prvý krát, veľa skaliek pekne obrastených machom. Na Ostrú musíme ísť po jednom, na striedačku musíme strážiť Šeďovho psa.

Celú túto akciu zorganizovala Micka, kvôli malej Šuše z Anglicka. Zatelefonovala chlapom z jaskyne a dohodla vstup na nedeľu o 10tej. Ja som zavolal Šeďovi či náhodou nepôjde s nami. Na druhý deň nám volá že ide a berie kamošku Niku. V nedeľu odchádzame z BB o 7:30 smer Trangoška. Pri aute sa prezlečieme a začíname stúpať k jaskyni. Šeďo s Nikou trielia rýchlim tempom, Šuša je mierne lenivá tak sa vlečieme ako legváre.

Účinkujú: Bratranec

(sobota) Deň začal vcelku rozpačito. Krásne počasie, ale kým som sa vytrepal z domu do Smokovca bolo už poludnie aj napriek tomu, že z Ružomberka je to čo by skalou dohodil. Pravdupovediac, moc sa mi nechcelo. Dnešok síce nemá byť náročný, ale akosi som sa nevedel rozkývať. Platím parkplac a vyrážam smer Hrebienok.

Večer sa dohodneme so Šeďom na výlete do Tatier, aby sme zdolali vrch Satan. O 5tej odchádzame z BB na Štrbské pleso. Niečo pred 7mou opúšťame parkovisko a vyrážame smer Mlynická dolina. Už o tomto čase tu stretávame veľké množstvo ľudí. Neobvyklé na tento čas, to si preto že sú dovolenky a prázdniny. Po vodopád Skok popredbiehane všetko čo sme mohli. Ďalej pokračujeme už len sami, veľa toho nenarozprávame. Nasadili sme vysoké tempo, Šeďovi tečie po papule pena a ja ťahám nohy za sobov, ako by som robil jesennú hlbokú orbu.

Poprosil som môjho kamaráta Vlada ci by ma nezobral niekedy na kajak. Dnes sa to stalo, po deviatej som bol uňho doma. Naložili sme lode na auto a pálime smer Mara. Cestou sa zastavíme v Ružomberoku aby sme si kúpili nejaké pivko. Prichádzame na Maru, parkovisko je už plné, práve odchádza auto a my sme vysmiaty, že máme voľné miesto na parkovanie. Zlozíme lode a odnesieme ich k vode.  Moja premiéra na kajaku môže začať. Vlado mi vysvetli ako nastúpiť do lode. Nebolo to náročné, ale s čim som mal problém bolo udržať loďku v rovnej polohe.

Po včerajšom hýrení v pitnes centre Hajzle, domov som prišiel ráno o druhej. Už o siedmej som sa zobudil do teplého rána. Nevedel som čo budem robiť tento deň, skrsla myšlienka hneď ráno ísť na bicykel kým nie je poriadny hic. O ôsmej na sadám na bicykel a vyrážam. Mesto sa pomaly prebúdza k životu. Šliapem po ceste na Mičinú, cesta je samozrejme prázdna, a jeden cocot ma skoro spálil na aute. Tento deň začína zaujímavo, po 1km zabáčam konečne na zvážnicu na Vartovku.