Momo chcel článoček zo včera , ale bola to klasická chopkovačka . Zaujímavý bol dnešok. Po lenivom ráne a skontrolovaní počasia padol žreb na Donovaly- sánkovačka s deckami. Poobede sa zhabeme a so sánkami sa presúvame po hradskej medzimestsko-medzištátnej ceste. Nad Motyčkami sa ťahá kamión- cisterna na nemeckýh značkách . Ide závratných 30-35 km/hod . Tipujem ho na fanúšika letných gúm. Našťastie sa odprace na parkovisko a púšťa nás dopredu . Tak hrdo odbáčame smerom na Malamut arénu a mierime k Bulom. Švagrinká za nami na predohrabke sa mi stráca v spätnom zrkadle , ja gentleman si vravím- vrátim sa po ňu potom.

Minko mi ráno volá(resp asi ja volám jemu- nejako sa mi to už zlieva). Ráno príchod po 24-ke domov. Uťahaný, po chorobe - celkovo na padrť,ale vonka je pekne a treba vyhnať zlého ducha . Takže po povinnej jazde okolo 9:15 nasadám do El Niňa. Pôvodne som si myslel že ideme do našej lokalitky. Minko je však výmyselník. Parkujeme na Salaškách, už skoro od auta skáčeme do lyží. Minko vraví že pôjde pomaly, ale jeho a moje pomaly je diametrálne odlišné. Vyšľapal parádnu stopu hore Strmou- roky som tadeto nešiel , tak sa mi to aj pozdáva. Na Líške okrem Minka stretávam Šustíkovu Tenku , tak po doplnení tekutín a určení primárneho cieľa sa v rozťahanej(asi švédskej) trojke sunieme ku Krížnej , kde spoločne dosahujeme vrchol. Najprv Minko, potom Tenka a nakoniec aj ja. :-) . Hore máme potom s Minkom duet.

Dva dni v robote ma žerú mrle, moji kamaráti brouzdajú na lyžiach po Krížnej. A je to tu , dlho očakávaný deň prišiel. Duško ma berie a v Rybo sa stretávame so Šeďom a Edom. Plná zostava vyrážame s lyžami na bágloch na lúku k salašu kde obúvame lyže. Sneh je mokrý, ale čim viac nestúpame sneh začína byt hutný. Čím vyššie stúpame tým začína duť čoraz silnejší vietor. Sneh je nafúkaná doska ktorá drží a vôbec sa neprebára.

Vďaka studenému frontu a svätému Herwarthovi nám napadol sneh . Vo mne vyvolal hneď 2 obsesie. 1. ísť na lyže a 2. písať o tom ,ako som bol na lyžiach. Takže po poriadku- viete kto v posteli vyhráva ? (jasné že pri sexe) . Predsa ten kto je prvý. A včera to bol náš Minko, aka Šediak. Vedel som ,že v pondelok  skúsi ísť na lyžky. Tak som mu začerstva brnkol. Povedal - na parádu. Tak ja rýchlo dovolenkový lístok v ruke žmolím a s tikom v oku za šéfstvom utekám. Tikal som jak starý budík, aj ma triaslo- tak sa šéf zľutoval a podpísal. Večer ani zaspať nemôžem , narýchlo sa pochystám.

Dnes sme sa rozhodli na dvoch zmenách, nezačínali sme našu turistiku v Lietavskej Závadke ale priamo v Súľove. A nedali sme veľký okruh, ale menší a kratší. No ale pekne po poriadku, auto sme odstavili na parkovisku v Súľove, chodníkom sme pokračovali ku Gotickej bráne. Neviem či tam vhodili dva autobusy turistov, ktorých sme sa snažili popredbiehať smerom na hor. Ku Gotickej bráne sme prišli sami nebolo tu ani živáčka /neviem či tí ľudia nevedeli že je tam tak krása, ale ostali na chodníku a pokračovali ďalej/. My sme pokračovali na Súľovský hrad.

Micka dnes mala povinnosti v BS tak som sa s ňou zviezol do Lehôtky pod Brehmi. Vysadila map pri odbočke žltej značka a pokračovala do BS. V dedine začalo pekné stúpanie, ktorým som sa za 15 min. dostal na Szabóovu skalu. Boli 4 hod. po obede a ja som sa potil ako by bolo babie leto. Slnko už naberalo zapadajúcu fázu, od kríža bol neskutočný pohlaď na celú dolinu smerom na Sklené Teplice. Príroda sa hrá s farbami ako najlepší svetový maliari. Asi pre toto máme jeseň tak radi. Pokračoval som po zelenej, ktorá ide ponad cestu cez vrcholky skalných výbežkov.