Voľný piatok, chvíľku váham či s Maťkom nepolyžujem, volám do škôlky že dnes teda nepríde. Jeho učiteľka sa však dnes lúči- je v robote posledný deň. Takže dieťa odvážam na jeho pôsobisko. Idem sám, kamoši nemôžu. Takže parking pod zákazom. Na počudovanie cesta vyľadneno/vysnežená. Takže na pásoch No problema. S jedným prednesením cez jarok. K salašu na pohodu- niekto popri potoku prebehol štvorkolkou na pásoch,porozbíjal krustu, je to fajn. Za salašom sa zatúlam minuloročnou stopou- sneh drží, slnko svíti, ptáci řvou. Z doliny 2-3 x niečo zaručí. Či sa macíkovi zlô sníva? Ležérnym cikcakom nad sedlo. Tu trávy háfo. Aj pokosiť by sa dala. Jafury trčia spod snehu ( u vetroplacha som odkukal. Po našom čučoriedke. Na Krížnej trochu povieva. Na lyžkách som tu sám- ani sa tomu veľmi nedivím ,keď sa lepšie poobzerám po hrebeni. 

Dnes sa mi nechce nič. Takto nejako mi znelo včera večer v uchu. Momo píše, volá. Ja podmienok znalý mu vravím- že u nás budú o chvíľu na pašu ovečke vyháňať. Tak Momo výmyselník zahlási- dáme zajtra pešo/mačko/ferratový výletík. Moja Ala sa pridá. Naša ratolesť si vydupe víkend u starkej. Takže ráno pobalí, veci, vyženie ženu z postele. Momogánovi dali ráno fúkať- takže ideme s overeným vodičom.Cestou do Martina preberieme klasické témy- baby a sex. Auto parkujeme nad Stráňami. odtiaľto pešobusom k penzionu Ferrata. Potom krásnou dolinkou, začína sa ukazovať počasíčko. Po chvíľke rezkej chôdze navliekame sedáky,mačky, prilby. Ustrojení ako rozum káže hore tiesňavou popri Pivovarskom potoku. Začína ferrata- je to tu vyľadnené, mačky len tak chrumkajú. Momo lezie,žienka lezie, tak ja za nimi. 

V sobotu zahlásené oteplenie, vietor. Takže klasika - parking po zákazom a v trojici tempom pasúci hore grúňom. 1x prenesieme cez potok a kontinuálne na pásoch až hore. Okolo salaša rozmýšlame či nie Repište- ale je odmäk, snehu málo-takže klasika. Nad nami však hmla, fuker- takže končíme za smrekom kde na nás nefučí, nastrojíme do lyžiarskeho a hurá do muldičky. Tu lyžba vcelku fajn, ale dole nižšie kôra, zarezávačka a okolo salaša odmäk. Od zákruty po cestu znesieme a k autu už zlyžujeme. V celku bieda so snehom, ale komu nestačí málo, veľa si nezaslúži.

2.1.2020 ráno o 9tej z práce volám Jančimu, či by sme nešli do Rumunska šlapať na Făgăraș. Do ½ hod. mi volá, ideme. Večer o 18tej ho beriem a vyrážame na cestu dlhú 800 km. Od Maďarských hraníc je hmla až do Rumunska, cesta plynie celkom rýchlo. Po 8 hodinách cesty, odstavím auto pred hotelom. Ráno sa prebúdzame do pekného dňa, zbalíme sa a presúvame sa na Transfăgărășan. Na parkovisku pri kabínovej lanovke odstavíme auto /cesta ďalej nie je odhrnutá/, nastrojíme sa a ideme na Telecabină Bâlea Lac. Nikde nevieme nájsť, kde sa kupujú lístky, chlap nás naženie do kabínky a už sa vezieme. Pekné výhľady na celu dolinu, z kabínky kukáme kade to budeme môcť lyžovať až k autu. 

Po nočnom príchode z Rumunska, som napísal kamarátom ako to vyzerá na Krížnej. Šeďo mi píše že za ½ hod odchádza na Krížnu. Píšem, nech sa po mňa zastaví. V Tureckej so ŠeĎom a Mišom začneme výšlap cez Javorie na hrebeň. Už teraz som ľutoval že som si nezobral kameňáky. V Javorí je to bieda so snehom, trčia kusy trávy a malé konáriky stromčekov. Dostaneme sa na hrebeň a ŠeĎo nás prevedie popod vlek na zjazdovku, tu je úplne iné kafééééé. Nafúkaný sneh, parádna lyžba v prachu po údolnú stanicu Háčka. Ja som rozbitý ako čínske hračky z cesty, ale tomu snehu sa nedá oddola a dám sa chlapcami prehovoriť na druhý výšlap. 

Na Krížnej snehu poskromne , chalani vyrážajú na skusy do Javoria ( vraj nie veľmo dobre). A ja keďže trávim posviatkové obdobie na Donovaloch mením destináciu. Vyskúšam skialpové trate tunajšieho lunaparku, čiže strediska. Hore starou zjazdovkou to už vyriešila matka príroda- čiže zjazdovka v podstate už nie je. Vyrašil tu lesík zmiešaný. Ním sa ide parádne. Chvíľku starou zvážnicou- A trasou až po hrebeňové rebro. Tu je to ako v rozprávke-snehu prachového hádam aj po ... -tým vyšším po kolená. Dosahujem vrchol- tu je to zdreté vetrom až na trávu, po hrebeni by sa mohla jalovina popásť. Vzhľadom na nedávnu periódu sneženia a sviežeho vetra tuším prach v Žarnovke- prediskutujem to s okoloidúcim, ktorý tade ťahal stopu a tak si to tam namierim. 

Malo to byť úplne inak, ráno som mal nastavený budík na 5:30 smer Chopok. Zrušil som ho, vysral som sa na ranné vstávanie a zobudil som sa keď to potreboval môj organizmus. Ala mi napísala či nepôjdem niekam na lyže, napísal som jej o 9tej ju beriem ako obvykle smer Krížna. Cesta do Rybo bola poriadne zľadovatela, musel som šoférovať opatrne. Opúšťame parkovisko a prichádzajú dve autá, ľudia boli veľmi odhodlaný keď vystúpili z nich, ale nikde sme ich nestretli. Pekne cestou po salaš, od salašu svietilo slnko a sneh začal byť mokrý/ skoro ako na jar/. Ala sa začala vyzliekať, naivne som si začal namýšľať že konečne niečo bude.