Momo vymyslí kam , čím a kadiaľ. Takže ma naložia o 6:30. Ráno uvažujem o tom že si pod gate dám nejaké termospoďáre. Pocitová mínus 25 ka sa mi nezdá až taká hrozná, tak ich nechávam doma ( ako aj ostatní účastníci zájazdu). Dnešný predvalentínsky deň máme čisto pánske zastúpenie. Trepať chujinky začneme hneď pri nakladačke. Na Liptove je v doline krásnych mínus 14 st C, počasie azzuro -zatiaľ. Parkujeme v Stredných , pri družstve. Tam naskáčeme do lyžiek a popri plote vyžehlenou stopou k nášmu dnešnému cieľu (presný miestopis a opis trasy je u vetroplacha). V tieni kosa, Paľo preberá nohami v zrýchlenom tempe, prdel sa mu len tak kmitá.

Dnešné počasie nie je vhodné na panoramatické výlety, takže ráno s Momom a Alenkou vyrážame smer Rybô. Cesta Hornojeleneckou dolinou je mierne ľadová, takže autom pekne opatrne, ale bez retiazok, sa vyvezieme až hore pod zákaz. Sme tu prvý. V doline, tak ako všade uložená pekná biela hmla. Dookola všade tichúčko. Prezúvame lyže a v tvrdej stope posypanej bielym grýsom vyrážame hore dolinou. Odbočka na chodníček a pokračujeme ďalej. V hore je krásne, všetko pekne vymrznuté, vybielené. Palicou sem tam skúšam sneh mimo stopy, zdá sa mi že ani nie je kôrka.

Na salaši niekto odhrnul strechu, za to Štrosy zatiaľ vypadnuté nie sú, teda aspoň to čo z nich vidno. Je pomerne teplo, žiadny vetrík takže vetrovky putujú do ruksakov. Chodníčkom poza salaš sme Rybovská mulda.

Včera bolo hnusne a ja som päty z domu nevytiahol . Moja banda však áno. Dnes je ten deň keď meteorkári zahlásili azzuro. Ráno sa len čaju napijem a nejako sa k raňajkám nehotujem. Momo po mňa príde , naložím sa k nemu do auta, zbehneme ešte po Alu. Takže zase v trojici . Dohadujeme sa kam dnes. Prvý plán je v inom okrese, takže modifikujeme . V aute najprv kvákame o covide, ale po chvíli radšej zmeníme tému. Klasika- cestou na kopce o vzťahoch. Keby s nami v aute nesedela Ala, trepali by sme o sexe. Takto preberáme vzťahy. Badáte ten mentálny posun? Hore dolinou ľadový koridor, takže auto ostáva dole. 

Otváram si doma pivko, urpínsku 10-točku, a spomínam na dnešný skialpový výlet. Jeho príprava začala už včera, večer pozerám predpoveď počasia, všade oblačnosť a prehánky a píšem Momovi aké má plány na zajtra. Prichádza stručná a jasná odpoveď „Krížna“. Potvrdzujem účasť a dostávam inštrukcie k času odchodu a doprave.

Dnes ráno sa zišla zostava: Alenka, Viki, Momo a Palo. Ranná cesta do Tureckej prebieha tradične so vzájomným podpichovaní, čo prispieva k správnej nálade a smiechu. 

Po famóznej sobote sa dohodneme aj na nedeľu. Napraceme sa do 2 áut a stretneme sa na parkovisku. Tu naskáčeme do lyží a hijó hore brehom. Pre istotu som vedúci zájazdu, teda výšľapu . Nie preto že stádo vede vúl , ale všetci sú odo mňa rýchlejší, tak ak nechcem dychčať a trpieť, musím udať rytmus. Keď vyštrikujeme na hrebeň, ukáže sa aj Oskar. Fotíme do nemlátom, lebo je naozaj čo. Momovi občas pokazíme záber, ale Fellini je tolerantný režisér. Hore zlepíme pásy a fuk ho doľava do redšej hory . Pomedzi smrečinu v prachu prachovom , keď to kus zhustne a les sa stane zmiešaným tak kúsok opatrne a zrazu sme na dne dolinky . O chvíľku z hory za nami vypadne chlapík čo nie je účastníkom nášho zájazdu, nik z nás ho nepozná.

K názvu- prvá je lavínová, druhé je druhové zloženie.Okrem iného som sa aj ráno o tretej prebudil. Nedočkavosťou. Tak o 4-tej ráno vstávam. Moskovského času. A nakladám najprv Moma a potom Alu. Do auta. Cestou preberáme okrem svetového mieru aj iné vážne témy.Hore vraj fučí, Minko hlásil ( preto sa moce v Starohorských vrchoch) . Tak to bude asi pravda. Takže sa skryjeme do závetria. Našli sme si sympatickú skrytú dolinku , ale neboli sme v nej prví. Niekto deň pred nami potiahol majstrovskú stopu. Neznámemu autorovi týmto ďakujeme.