Škótsko je krásna a nehostinná krajina. Ukázalo nám svoju pravú nehostinnú tvár. Výstup na Ben Nevis sme si naplánovali na deň s najlepším počasím, ktoré hlásila predpoveď. Bývali sme v mestečku Ford Villiam, priamo s výhľadom na Ben Nevis. Tak že sme videli každé ráno a večer, jeho vrchol v oblakoch ktoré sa prevaľuj cez jeho vrchol. Autom sme sa presunuli 10km na parkovisko do doliny Glen Nevis, kde začína výstup na vrchol. Širokánsky chodník, miestami pekne vydláždení, nás privedie do sedla s jazerom. Tu sa chodník prudko stočí do prava a začína zaujímavejšia časť výstupu. Snehové polia, na exponovaných miestach nás trochu spomalia.

Večer som nebol rozhodnutý, čo budem robiť v nedeľu. Rozmýšľal som o Krížnej, ale moje plány skrížil Janík smskou. Čí nejdem s nimi do Tatier na Štrbský štít. Súhlasil som, o 9tej začíname s lyžami na chrbte šliapať do Mlynickej doliny. V lesíku bolo prijemne, ale ako sme sa dostali nad les slnko začala pražiť. Dostávame sa nad vodopád Skok, a koho tu nestretávame - Ivku a Vlada. Boli sme skoro cela Korzická osádka, už len Maťo nám tu chýbal.

Tento víkend ma byt gýčový. Z Janíkom sa dohodneme v sobotu ráno smer Tatry. V BB zoberiem Duška, Miša a cestou vyzdvihneme v Tureckej Janíka. Pred osmou opúšťame parkovisko pod Popradským plesom. S teniskami na nohách a skeletmi v /na/ batohoch, asfaltkou až po odbočku do Mengusovskej doliny. Tu sa prezujeme, obujeme lyže a začíname šliapať smer chata pod Rysmi. Pod chatou je skalný zráz , tu vyzúvame lyže a nasadzujeme kacúre. Natiahnuté laná nám uľahčujú výstup.

Táto oblasť ma zaujala, pri pracovných cestách do Trenčína. Podľa predpovede malo byť slnečno a fúkať vietor, a podľa toho sme sa aj obliekli. Začiatok našej túry začal na Jankovom vršku. Pekne po červenej značke, krásnym hrebeňom, ktorý sa húpal hore a dole. Táto húpačka bola mierna, prijemne klesanie a stúpanie až kým sme neprišli pred posledné strmé stúpanie na Rokošské sedlo. Celá trasa ide cez les, na niekoľkých miestach sa nachádzajú vyhliadky na Prievidzu, ako aj Bánovce.

Pohlaď z okna hotela na horské mestečko Corte, nás všetkých potešil. Všetci vyspatý do ružova, v hotelovej izbe. Vyrážame na ranný nákup potravín, raňajky si dáme v malom parčíku. Po raňajkách opúšťame Corte a smerujeme na náš posledný cieľ Monte Rotondo. Asi 1km pred parkoviskom je zborený most skalnou lavínou, potok musíme prebrodiť po skalách na druhú stranu. Prechádzame popri parkovisku a po značke smerujeme k jazeru Lac de Melo. Tesne pod nim vidíme ski stopy, ktoré zabáčajú do ľava, pomedzi skalné bralá k ďalšiemu jazeru Lac de Rinosu.

Nastal deň výstupu na najvyšší vrch Korziky Monte Cinto 2706 m. Večer sme sa dohodli, náš výstup dáme najkratšom cestou na vrchol, žľabom popri letnej výstupovej ceste. Vysoká oblačnosť nesľubovala dobré počasie. Začiatok výstupu skúšame na lyžiach, žľab začína byt exponovaný. Po 200m nasadíme kacúre a po vrchol ich máme nasadené na nohách.

Tretí deň sa zobúdzame do pekného ale chladného dna, fúka silný južný vietor. Prvou úlohou dnešného dňa, bol opraviť plynový varič a nazbierať suché drevo v okolí chaty. Po pol hodine maturovania nad opravou variča sme prišli na to, že ma detskú poistku. Zber dreva nám trval asi hodinu s prípravou na kúrenie. Ďalší plán bo neurčitý, ja s Maťom sme vedeli, ak nám podmienky dovolia pokúsime sa zdolať vrchol Capu Falu

Druhý deň sa prebúdzame do krásneho bezveterného dna. Refuge Ciuttulu di I Mori ožíva prípravami na zdolanie vrcholov. Náš prvý vrchol ktorý sa chystáme zdolať je Paglia Orba 2525 /volajú ho aj Korzický Matterhorn/. Začiatok výstupu šliapeme na lyžiach, sneh je primrznutý. My s Martuškou sme to dali až po žľab s 50% sklonom, kde musíme obúvať kacúre. S použitím cepínu zdolávame asi 60 výškových metrov a dostávame  sa na obrovské plató, tu prezúvame na lyže.