Video z našeho výstupu na tento vrchol.

Tento výlet vymyslela Micka, naposledy sme tom boli spolu asi pred 6 rokmi. Zavolal som Šeďovi či sa nemá chuť prejsť s nami. Na naše prekvapenie súhlasil a mal len jenu požiadavku, či si môže zobrať so sebou Noma. Ja som nemal problém, ráno o 5tej berieme Šeďa, Noma - šupne do môjho veľkého kufra a vyrážame na Tri studničky. Odtiaľto po hlavnej ceste až k odbočke na červenú. Šedo nasadzuje svižné tempo, my sa mu snažíme prispôsobiť. Po zelenej začíname naberať výškové metre. Postupne predbiehame všetko čo vyrazilo pred nami.

Dva pohoria od seba vzdialené možno 60km nám umožnili spoznať ich krásu a divočinu. Tento výlet sme mali naplánovaný na začiatok mája, veľké množstvo snehu nás odradilo od tohto termínu/presunuli sme to na posledný augustový týždeň/. Bol som plný očakávania čo nás bude čakať na Balkáne. Na naše prekvapenie, krajina podobná tej našej. Ľudia milý, stále usmiaty/nie ako u nás/,ochotný vám pomôcť. Ceny nižšie ako u nás, ubytovanie neporovnateľne s cenami u nás a vysoká kvalita. Čo ma veľmi prekvapilo bolo, turistické značenie.

A pikoška nášho tripu na záver. Majestátny vrchol Julských álp s náročným výstupom na jeho vrchol. Autom sa presúvam do Plnici, kde ma hneď očarí areál skokanských mostíkov, chaloši mali aj tréning. Auto odstavím kúsok za areálom, ďalej sa nedá ísť je tam zákaz. Celou dolinou Tamaru popri chate v Tamarju až na roztrelku do Kotovho sedla  alebo Jalovšku škrabinu. Tuto druhu trasu mi neodporúčali kvôli veľkému množstvu snehu. Takže prudkým cikcakom do Kotovho sedla, niektoré miesta boli poriadne exponované.

Nočná búrka, ktorá trvala cca 4 hod. a zlá predpoveď počasia ma tretí deň nechala vyspávať až do 8 hod.. Celá osádka išla raftovať na Soču, ja som zatiaľ nemal plán kam vyrazím. Bola vysoká oblačnosť, vrcholky kopcov neboli zabalene v oblakoch, Tak som sa rozhodol že vybehnem na Razor. O 10tej odstavujem auto za dedinkou Trenta na miestnom parkovisku. Začína výstup na Razor cez les cikcakom popod lanovku, ktorá vozí tovar na Pagačnikov dom. Bolo to rýchle stúpanie po peknom lesnom chodníku.

Tento kopec vybral Bratranec s Kaktusom pri večernom pivku v kempe. Dohodneme sa, že ráno odchádzame o 6tej z kempu. Ja vyrážam 6:10 , ostatný niečo po mne. Presne tá istá trasa ako včera, len do dedinky Sella Nevea, v nej odbočka na asfaltovú lesnú cestu. Po nej až do výšky 1516 m, kde je parkovisko. Prezlečiem sa ostatný ešte nedorazili tak vyrážam na vrchol sám. Po pasienkoch nenápadný chodníkom, spočiatkumierne a neskôr už príkro stúpajúce k Forca dei Disteis, kde na rázcestí zahnem doprava.

Večer v kempe sa dohodlo že všetci pôjdu na Mangart, keď že som na jeho vrchole stal doma som si pripravil náhradnú variantu Jôf Fuart v Taliansku. Ráno sa zobúdzam o 5tej a o 6tej odchádzam z kempu cez sedlo Predel do Talianska. Z Bovca to je len 26 km. Auto odstavujem v lesíku pri ďalších autách. Začiatok ide cez lesnú cestu po ktorej vyvážajú matroš k lanovke na chatu Rif. Corsi. Pri lanovke sú statky s pasienkami na ktorých sa pasú kravy.  Tu už vidím masív kam mám dnes vystúpiť.

Cestou do Bovca som sa zastavil v sedle Vršič. Odtiaľto som vyrazil na feratu Mala Majstrovka. Tabuľka ktorá ma nasmerovala do na feratu. Cez kosodrevinu upraveným chodníkom do sedielka , kde bola ďalšia tabuľka smerujúca na začiatok feraty. Popod skalný masív Malej Majstrovky sutinovým chodník asi 500m. Obliekam feratový set a začínam  zdolávať prvé metre feraty. Píšu že je to obťažnosť C, ale musím povedať že som sa zapol na lano asi 2 krát.