Ako názov napovie , sme zodpovední a hýbeme sa len v hraniciach nášho okresu. O 7ej nasadám k mojim parťákom, dnes sme zase v trojke. Zmiešanej. Po chvíľke parkujeme pod zákazom, parkovisko je ako klzisko - ak sa sem nastavá zo 5 áut nad seba, bude z toho pekné domino. Momo radšej odparkuje o kúsok nižšie. Sicher ist sicher, já? Po chvíľke sa pri nás pristaví IT squadra vedená Janíkom. Čo som za tie roky stihol odpozorovať, väčšinou sú šľapacie partie stabilné - keď vidíš v doline jedného, môžeš o chvíľku čakať aj ďaľších . Pri salaši sa zase zrazíme, podklad je všade a hlavne kontinuálne tvrdý . Pustíme športovcov pred seba , oni vpravo, my vľavo.

Dnešný deň malo fučať menej ako včera, tak sme sa vybrali na Trangošku. Vystúpime z auta a čaká nás prekvapivo prijemne počasie. Chodníkom začneme stúpať na vrchol, po 2 km sa púšťame do lesa. Popri potoku začíname naberať výškove metre. Na miestach ktoré sú zlyžované nám to celkom prešmykuje, musíme isťmimo nich, tam nám to ide parádne. Dostaneme sa nad pásmo lesa, začína ľadová krusta. Vyhodnotíme to ako riziko a obujeme si kacúre. Hneď je to bezpečnejšie, hore sa nám stupa na parádu.

Cely týždeň ma byt pekné počasie, tak sme to s Mickou využili a vybrali sa do Slovenského raja. Parkovisko v Podlesku zíva prázdnotou. To bude paráda, sami v raji. A doslovne to aj platilo, nestretli sme nikoho. Vstupujeme do Suchej Belej, asi po 50m natiahneme na nohy protišmykové hroty a rezko vykročíme roklinou. Hneď nás očarí krásna ľadová výzdoba ktorá sa tiahne celou Suchou Belou. Mostíky sú poriadne namrznuté, zo začiatku si dávame bacha – nevieme ako sa budu správať hroty. Držia pevne, aj naša chôdza sa zrýchli. Neviete kde sa máte skôr pozerať, niektoré cencúle dosahujú neskutočnú veľkosť. Stále hovorím ,

Po celej zime strávenej vo fujavici, lyžovačke v snehoch rôznej kvality sa konečne javí nedeľa ako pekný deň. A ja by som už konečne mal niekde vyvenčiť tú moju. Zatiaľ babka nie je , ale baba ako lusk. Takže kam ? Na Babky predsa. Ráno opáčim Moma či sa pridá do trojky. Že OK , ale mu pripomeniem že na lyžovačku. Tak vraj tiež dobre. Naberieme ho , do podsedáka je priveľký, ale nejako to zvládneme. Čo sa týka plánovania cesty a túr som jeho presný opak- až v aute sa dozvedám že lepšie po diaľnici do LM a stade do Bobrovca . S 1 zakufrovaním aj trafíme. Odparkujeme na parkovisku na Bobroveckej vápenici. 

Ráno sa napraceme do 2 áut , Palko mieri dozadu do autosedačky -tak mu vravím že máme mať výsledky testu, nie sedieť v autosedačkách. Alina Kia nás predbieha už pod Karlovom , ide svižne. Po dosiahnutí vrcholu si šťastia dokonca mohutne odstrekuje. Ostrekovačmi. Fontánky robí ako šťastný párik delfínov. Alebo sausage of lovers. XY a XY. Parkujeme v kúpeľnom mestečku, ktorého sláva so dotýkala hviezd. A nezovú ho Prahou. A slávna je len neslávne. Bo je úplne že v riti. Švajčiari by to tam pozlátili a dali do Unesca. U nás to dali rozkradnúť zmrdom. Ale nie o tom som chcel. Momo vie kade, tak ideme za ním po zvážnici a po cyklotrase.