Podvečer sme sa vybrali na Hrebienok kuknúť výstavu ľadových sôch. Myslel som si že to bude nuda, ale opak bol pravdou. Toto kľudne môžem nazvať umenie, prepracovanosť ľadu, detaily – robili to ozajstný umelci. Škoda že je von také teplo, ktoré dopomohlo k deformácii tejto krásy. Vyberte sa tam večer, my sme tam boli sami. A osvetlenie sôch dá tomu ešte väčší lesk. Vrele odporúčam ak pôjdete okolo /ale nie v lete/.

A takto vznikaju fotky a videa na našu stránku/teda 97%/.

Na dnes sme sa dohodli ako včera, o 7mej odchádzame z BB len v inom zložení. Ala  sa pridala k nám, keď sa Šeďo dozvedel že ide ona tak nemal problém vstať na siedmu. Cestou do rybo bolo zo striech domov popadane veľa snehu. My sme vyšli po Valentovú. tam bola taká kopa že sme auto nechali tam. Šeďo na svojom El Niňovi prejde cez sneh úplne bez problémov, naskáčeme k nemu a pokračujeme do Rybo. Výstupová trasa je tá istá ako včera, len s tým rozdielom že sme štyria.

Minko nás zasa ohrdol ( je to spachtoš), tak sa s Momogánom dohodneme na 7:00. Do Rybieho cesta zaťatá - teda zapadnutá sňahom čo bou drisou z dachu . Tak parkovačka vo Valentovej. Zo striech to len tak letí, takže avalanche alert. Ideme chodníčkom čo nám bol Zdenkáč poradil. Parádna stará zvážnica- akurát tak na koňa s vlačuhami. Chodníčok sa vinie starou horou pomedzi skaly , kopec Červených smrekov čo pamätajú hádam aj J.D. Matejovie. Pomaly štrikujeme lesom, pozeráme jelenie stopy. Bohovo nám to ide. 

Pôvodný plán bol z Rybo na Krížnu. Ale po výdatnom snežení sme zmenili plán a smerujeme do tureckej a nechceme nič riskovať. Šedo sa na nás vykašlal, že on tak skoro nebude stavať. Tak mi s Duškom si pribalíme do auta dámsku spoločnosť Maťu. Konečne milé spestrenie nášho šliapania. Konečne sa nemusíme pozerať jeden druhému na zadok. V Tureckej prázdne parkovisko, sneh poletuje dosť výdatne, strašne sa tešíme na lyžovačku. Na Lúčkach odbáčame do prava, stopa je prešliapnutá od včera. 5cm nového snehu nás až tak nezničí a lesom naberáme výšku.

Ráno sa nejaké zmátožím z postele o nejakej 5-tej. Fakt asi starnem. Tak len čakám kedy budem môcť ísť po Moma. Minko dneska robotuje, tak ide sám (určite zase s nejako kočkou a zatajuje ju pred nami). V doline a popri ceste je to bez snehu, tak hádame či nebudeme nosiť. No nebudeme, lebo od zákazu ideme na parádu na lyžkách. Trochu zmodifikujeme výstupovku, cikcakom po rebre a fuk ho sme na Krížnej . Niekto tu položil dekel mrakov.

Deň pred Silvestrom som bol na dolniakoch, tento výlet som mal už dlho v pláne a tento deň bol na to ako stvorený. O deviatej vystupujeme z auta pri domove dôchodcov v Kováčove - neďaleko Štúrova. Tu začína červená turistická značka, ktorá nas privedie na skalnú vyhliadku. Na začiatku chodník obchadza celý areal ustavu. Pekným bukovým lesom, v ktorom je popadané veľke množstvo stromov obrastené zeleným machoch. A nie len na padnutých stromoch sa nachadza mach. Kováčske vrchy sa nachádzajú v 5. stupni ochrany, tak asi preto to tam vyzerá ako v rozprávke.