V sobotu je veľmi pekne (po teste otočíme Vartovku s lákavými výhľadmi na Krížnu), v nedeľu hlásia o trochu horšie, ale zatiaľ stále vcelku dobre . Takže ráno naplánujem odchod o 9-tej, moja žienka to s prehľadom posunie na 10-tu. Naložíme Ivku a Miška a hurá na Kráľovu studňu. Od Čremošnianskeho tunela to začína byť trochu strmšie a cesta kúsok offroadová. Sem - tam asfaltový úsek, opatrne na jednotke, dvojke , sem tam sa dá zakvaltovať aj trojočka. Na hoteli zoficiálnime svoju zazákazovú jazdu. Lebo sme hostia hotela. Počasie je také nijaké – kúsok nad hotelom sa vnárame do mraku. Chalani majú z toho vcelku zábavu. Aspoň nevidia kde ich to chcem vytrepať. Po vcelku hustých prestojoch – pitie, jedenie,obliekanie,somarinky sa dostaneme na hrebeň medzi Malú Krížnu a Krížnu. Vpravo pod nami tuším Veľkú Ramžinú. 

Vo štvrtok po obeda mi volá Miro, či v piatok môžeme ísť na Gerlach. Bolo to na rýchlo, museli sme si vybaviť voľno v práci. O dve hodiny mu volám na späť, že teda ideme. V piatok ráno nás berie auto v T. Polianke smer Sliezsky dom. 7:30 vyrážame Tatranskou magistrálou do Batizovskej doliny. Popri plese sa vyhupneme pod Batizovskú próbu, kde sa nastrojíme do lezeckej výstroje. Museli sme použiť zimnú vystroj, v próbe úž bolo dosť snehu. Miro si nás naviazal a začali sme výstup na Gerlach. Úseky sa striedali s lezeckou alebo kráčajúcou časťou. Po snehových poliach sa v kacúroch stúpala parádne, úseky kde sme museli kráčať po skalách v kacúroc boli dosť nepohodlné. Počasie nám prialo, bezvetrie, slnečno super sprievodca, čo sme si mohli viacej priať. 

Ráno sa dostanem domov po 24-ke v celkom slušnom čase, vonku je brutálne pekne, spať sa mi nedá a pánbohvie ako to bude so slobodou pohybu. Tak brnknem Miškovi ako je na tom s voľnočasovými aktivitami. O 9-tej priparkujem, naloží sa do kufra aj s hrdými novými Alaskami. Hore v Rybom naprostred cesty stojí cestárske auto - novým asfaltom diery lepia. Tak vycúvam a parking pod osadou na prvej zákrute. Poberieme sa Zdenkáčovým chodníčkom po starej zvážnici ponad a popod dolomit. Okolo nás kde-tu Červený smrek. Chodníčok ide pekne dostrma, kus ma to po nočnej rozdýcha, okuliare sa mi hmlia. Na cca 60-80 metrov pred nami statný paroháč. Mrkne na nás, mi mrkneme na neho -nestojíme mu ani za zaručania a bez pozdravu mizne v hore. Z chodníčka schádzame o rebierko skorej- Miško je ale parťák, nevadí mu to- a pekne dostrma hore briežkom. 

Vyzerá že bude pekné počasie, predsa nebudeme sedieť doma. Auto odstavím na konci Studenej doliny pri Jakubovanoch. Turistika začína hneď zhurta. Modrá značka od začiatku preverí naše schopnosti, poriadnym stupákom. Chodník sa mení cez krásny les, rúbanisko kde slnko riadne pečie, kosodrevina ktorá nás privedie na Holý vrch. Tu modrá značka končí a začína a napájame sa na žltú. Baranec sa nám stráca z dohľadu, cez hrebeň sa začínajú prevaľovať mraky. Chodník popri Holom vrchu sa zmierni, vyklepeme nohy a čaká nás posledný stupák na Baranec. Vôbec si nevieme ani predstaviť koľko nám chyba na dosiahnutie vrcholu. 

Sobotné ráno naznačovalo, dnes budeme vylihovať na kvalci celý deň. Ale o 11tej vyšlo nečakane slnko, kukol som webkamery a 12tej odchádzame na Huty. 13:20 vyrážame po červenej značke smer Sivý vrch. V spodnej časti nám ešte svieti slnko a je prijemne teplo. Z rúbaniska sa dostávame do pásme lesa, chodník je premočený od doobednajšieho dažďa. Ako sa dostaneme nad úroveň lesa, slnko zaliezlo, len v diaľke vidíme ako svieti na L. Maru. Na hrebeni začína fučať poriadne studený južný vietor. Musíme sa obliecť, vietor sa dostáva až pod kožu. Postupne sa dostávame k vápencovým vežičkám, miestami to pripomína ako by sme bili v Dolomitoch. 

Krásne počasie nás vyhnalo do Tatier. O ôsmej zubačkou sa odvezieme na Hrebienok, a začíname túru na Priečne sedlo. Zelenou značkou popri Malom Studenom vodopáde k Zamkovského chate. V tejto časti je chladno, slnko sa skrýva za stromami. Ako opustíme les, hneď nám začne zohrievať chrbát. Postupne naberáme výškove metre, míňame davy ľudí. Na Teryho chate si dáme kofolu a ja sa naraňajkujem. Slaninka, cibuľa a chlieb mi dobije baterky, a popri Spišských plesách žltou značkou začíname stúpať pod Priečne sedlo. Dostávame sa do úseku v ktorom som reťaze.