Minko nás zasa ohrdol ( je to spachtoš), tak sa s Momogánom dohodneme na 7:00. Do Rybieho cesta zaťatá - teda zapadnutá sňahom čo bou drisou z dachu . Tak parkovačka vo Valentovej. Zo striech to len tak letí, takže avalanche alert. Ideme chodníčkom čo nám bol Zdenkáč poradil. Parádna stará zvážnica- akurát tak na koňa s vlačuhami. Chodníčok sa vinie starou horou pomedzi skaly , kopec Červených smrekov čo pamätajú hádam aj J.D. Matejovie. Pomaly štrikujeme lesom, pozeráme jelenie stopy. Bohovo nám to ide. 

Pôvodný plán bol z Rybo na Krížnu. Ale po výdatnom snežení sme zmenili plán a smerujeme do tureckej a nechceme nič riskovať. Šedo sa na nás vykašlal, že on tak skoro nebude stavať. Tak mi s Duškom si pribalíme do auta dámsku spoločnosť Maťu. Konečne milé spestrenie nášho šliapania. Konečne sa nemusíme pozerať jeden druhému na zadok. V Tureckej prázdne parkovisko, sneh poletuje dosť výdatne, strašne sa tešíme na lyžovačku. Na Lúčkach odbáčame do prava, stopa je prešliapnutá od včera. 5cm nového snehu nás až tak nezničí a lesom naberáme výšku.

Ráno sa nejaké zmátožím z postele o nejakej 5-tej. Fakt asi starnem. Tak len čakám kedy budem môcť ísť po Moma. Minko dneska robotuje, tak ide sám (určite zase s nejako kočkou a zatajuje ju pred nami). V doline a popri ceste je to bez snehu, tak hádame či nebudeme nosiť. No nebudeme, lebo od zákazu ideme na parádu na lyžkách. Trochu zmodifikujeme výstupovku, cikcakom po rebre a fuk ho sme na Krížnej . Niekto tu položil dekel mrakov.

Deň pred Silvestrom som bol na dolniakoch, tento výlet som mal už dlho v pláne a tento deň bol na to ako stvorený. O deviatej vystupujeme z auta pri domove dôchodcov v Kováčove - neďaleko Štúrova. Tu začína červená turistická značka, ktorá nas privedie na skalnú vyhliadku. Na začiatku chodník obchadza celý areal ustavu. Pekným bukovým lesom, v ktorom je popadané veľke množstvo stromov obrastené zeleným machoch. A nie len na padnutých stromoch sa nachadza mach. Kováčske vrchy sa nachádzajú v 5. stupni ochrany, tak asi preto to tam vyzerá ako v rozprávke.

Dnes vyrážame na výlet len dvaja. Duško dostal zarácha po sobote, lebo sme sa trosku dlhšie zdŕžali. Dnes pôjdeme si poťapkať do Javoria. Včerajšie oteplenie poriadne pohlo so snehom. Ráno sneh je jemne primrznutý. Na Lúčkach zabáčame do prava, ku krmelcom. Už v tomto úseku ťapkáme po tráve s pásmi na lyžiach.  Nad krmelcom je asi 300m úsek, kde musíme vyzuť lyže a niesť ich v rukách. Potom je už výšlap bez problémov, len mierne primrznutá škrupina sa prebára.

Všetci 3 máme voľný deň , na Krížnej asi duje , tak sa spoliehame na nášho stratéga a taktika   Minko nás postupne naloží do El Niňa . Po chvíľke už parkujeme na Skikrálickom resorte. Prekvapujúco nie je plné parkovisko. Naskáčeme do lyži a keďže sa nám nechce do kopca , ideme na spodnú zvážnicu.Plán je jasný-Gergelyho tunel. Minko je dnes fešáčisko. Nová kombinéza. Pre majiteľov farebných monitorov- pán v zeleném, dámy v modrožlutém. 

Dnes píšem ja. :-). S Momogánom sme sa dohodli že pôjdeme my 2 bukvice bez Minka, ráno ako tako oškrabem okná na aute ( ticho pri tom túžim po vyhrievanom prednom skle ). Parking pri zákaze . Sme tu prví. Je trochu kosa - alečo čakať v decembri - kokosové orechy ? Meteorkári aj zahlásili nejaké mínusové teploty - a zase sa chvalabohu trafili. Momogán nasadzuje tempo, ja fučím v závese 20-120 metrov za ním. Vypínam hlavu a predychujem. Testujem nové vrstvenie oblečenia - brynje, na to tenké merino, vestička a windstopper.