Celý týždeň krásne počasie, ale tento raz to vyšlo aj na víkend. Bol by hriech ostať doma, tak sme sa vybrali do tatier. Asi po 10tich rokoch sme sa vybrali na Kôprovský štít. Ráno bolo chladne, zababúšený sme vykráčali asfaltkou k Popradskému plesu. Ako sme sa dostali nad pásmo lesa, slniečko nám začalo piecť na chrbát. Bezvetrie, až som ľutoval, že som si nezobral kratasi a krátke tričko. Od odbočky na Rysy, frekvencia ľudí sa znížila trojnásobne. Postupne vystúpame k Hincovým plesám. Počasie bolo neskutočné, štíty Tatranské krásne vysvietené jesenným slnkom, ideálne podmienky na fotenie a točenie. 

Druhý týždeň som sa chystal do Roháčov, a dnes to konečne vyšlo. Auto odstavím na parkovisku pod Spálenou, zaplatím 3€ za parkovanie. Hneď sa napojíme na asfaltku a kráčame za chladného rána k Ťatliakovej chate. Po celej trase je stále málo ľudí, ktorých predbiehame po lesnom chodníku do sedla Zábrať. Ako sa dostaneme do sedla slniečka krásne svieti, nehreje lebo fučí silný južný vietor. Už len pokračujeme po hrebeni, musíme nahodiť zimné doplnky. Vietor je silný a dostáva sa pod kožu. V duchu si vravím príprava na zimnú sezónu. Na vrchole Volovca sa dlho nezdržíme, rýchlo s klesáme do sedla a teším sa na retiazky na Ostrom Roháči. 

V krásny slnečný deň vyrážame z Bystrice o 8:30, a o 9:10 odstavujeme auto za futbalovým ihriskom. Už je tu 6 aut, myslel som si že to bude poriadny pretlak na ferrate. Od auta sa pustíme do strmého kopca, asi za 10 min. rýchlej chôdze sme pod prvou nástupovou trasou. Nasadíme ferratové sety a Micka začína prvú trasu. Pekne exponovaná s prechodom cez krátky mostík a pokračuje ďalej na skalnú vežu. Na tejto veži sú tri krásne ferraty s malými prevismi, štvrtá prechádza na druhu vežu s 15 m mostom a končí na vrchole druhej veže. Na druhej veži sa nachádzajú ešte tri ferraty, tie nie sú také dlhé a náročné ako na prvej veži. 

Cca 10 km od Levíc sa nachádza mala dedinka Čajkov. Kúsok za ňou je náučný chodník Čajkovské bralie. Auto sme odstavili pri prvej tabule, kráčali rozmočenou zvážnicou po zelenej značke asi 1 km. Zo zvážnice sme zabočili do ľava a začali sme stúpať chodníkom cez bukový les. Stromy boli krásne obrastené machom ako v rozprávke. Čím sme stúpali vyššie, pri chodníku sa objavujú skaly obrastené machom. Naša skupina pozostávala s členov od 2 ročných až po 46 ročných. Tempo sme prispôsobili najmladšiemu účastníkovi zájazdu. Asi po hodine dosiahneme najvyšší bod našej trasy. Dostali sme sa nad skalné bralá, teraz to vidíme všetko z vrchu a pozeráme sa pod seba do hĺbky 30 m. 

Dnes to malo byť vyjazdenie, ale asi som si pomýlil trasu. Ráno po hlavnej ceste do Uľanky bola cesta malo frekventovaná. Ako som odbočil popod most na Španielsku dolinu, slnko tam ešte nesvietilo a dnešné ráno bolo chladne. Ako som naberal výškove metre, teplota sa zvyšovala nie vonkajšia ale vnútorná. Na druhej 180tkovej zákrute som zabočil na zvážnicu a pokračoval vo výšlape nad Španielsku dolinu. Na peknej slnkom vyhriatej lúke som musel zastať aby som si oddýchol, neviem čím to je, či vekom, alebo tým že som nevládal po včerajšku.