Klasické zimné ráno- ešte za tmy nakladám Momogána do auta. Parkujeme ako prvé auto pod zákazom . Naskáčeme do lyží a hurá hore brehom. Cesta je zoraná - akurát tak na zlomeninu predkolenia pri jazde smerom dole. Smerom hore to asi nehrozí. Ťapkáme a namiesto o babách kvákame o elektronike. Takto minieme salaš na Rovniach a nasmerujeme sa na našu skratku. Včera som tam našiel medvedie stopy-tak ich ukazujem aj Momovi. Našťastie sa odkláňajú do húštin, maco vľavo tak mi radšej teda doprava. Počasie je mliekové (včera bolo azzuro,, tropico a bezvetrie), ufúkané. Skrátka akurát tak niečo pre nás. Na Krížnej sme pred 9-tou. Momo strhne pásy a je nachystaný. Čaká na mňa kým sa doobliekam, odfotí mi sopeľ pod nosom . Zima dnes je taká nejaká vlezlá- okamžite nás prechádzajú odvážne plány že kam my to dnes nalyžujeme. Mrznú nám ksichty, prsty a poniektorým aj zadky. Hlavne ten Momov v kombinéze .

Po včerajšej tohto sezónnej premiére, sme si dali repete. Opäť sme opáčili Chopok, len s dvomi malými zmenami. Prvá bola tá, po príchode nás privítalo sneženie. A tým pádom bola aj lepšia šlapačka hore. Druha bola zmena trasy, začiatok bol rovnaký ako včera, ale v polke sme išli cez Predné Dereše. Bolo skoro ráno, lanovka ešte nebola spustená tak sa pekne dalo isť hore po zjazdovke. Vietor fučal od spodku celý čas, hmla nebolo taka ako včera. A bonusom bol husto padajúci sneh. Na Kamienku sme dorazili prvý, včera som si tam zabudol fukerku a našiel som ju na vešiaku, hneď deň bol krajším. Trochu sme sa zohriali, posilnili čajom a šup ho von na parádnu lyžovačku. Včera to bolo dobré, ale dnes to bolo výborné. 

Náš malý ,ale zato súdržný kolektív už od augusta očakáva prvé sneženie. Teda úplne prvé na lyžkách stihol len Minko . My ostatní sme museli byť trpezliví. Tak sme sa klasicky dohodli na skorú rannú hodinku, aby sme sa vyhli davom a po naložení do Momogánovho autíčka v počte 3 ks si to šinieme do Krupovej na parking. Minko sa nechal znechutiť Aladinom , v piatok večer nám posiela negatívne predpovede počasia (vietor, sneh, dážď,..), ktoré my s Momom ale že totálne odignorujeme. No čo už, aj v škaredšom počasí sme sa už boli potúlať. A naopak aj krajší deň sme poniektorí v krčme presedeli . Na parkovisku obúvame do lyžiek-premiérovo tejto sezóny. A hore -najprv lesom a potom aj zjazdovkou (nasnežená vlhkým prírodným). Hore je vraj snehu pomenej, tak ja ho teda vynášam nalepený na pásoch. Mám papuče na oboch lyžkách. 

Ráno v TV pozerám panorámu, kukám že v taroch svieti slnko, tak čakám nech dajú Chopok a to isté. Hneď vypínam TV, rýchle raňajky oblečiem sa a pálim smer Trangoška. Dole v doline je všetko pokryté inverziou, nad Tálmi sa to začína otvárať a vidno hrebeň NT. Na parkovisku nie je odstavených veľa aut, tak to bude do pohody. Začnem stúpať dolinou k Štefáničke, mínam par ľudí ktorí stúpajú a klesajú z chaty. Popri chate prejdem ďalej , lebo od juhu sa začína tlačiť oblačnosť. Sneh zakryl trávnatý porast, ale stále to ešte nie je na lyže. Popri zimnom značení vystúpim na vrchol. Fučí chladný vetrík ale to vôbec nevadí, tie výhľady sú pokojom na duši. Po 15 min. na vrchole sa poriadnou rýchlosťou natlačí oblačnosť na hrebeň. 

Posledný novembrový víkend, ktorý nám urobil radosť pekným počasím som sa išiel prejsť na Krížnu. Auto som odstavil na Salaškách a po zjazdovke som som pomalým tempom vystúpal na Krížnu. Bolo super že som stretol strašne veľa turistov ktorý mali rovnaký cieľ ako ja. Bolo síce chladno ale slniečko svietilo a bola krásna viditeľnosť na všetky strany. Pre toto milujem Krížnu, vidíš na všetky strany naše ho krásneho Slovenska. Z Krížnej pokračujem po hrebeni smer Kráľova studňa, na malej Krížnej zabočím na Úplaz. Dnes nefúka silný vietor ,tak si vychutnávam dnešnú vychádzku a nikam sa neponáhľam.

Takýto krásny deň by bol trest ostať sedieť doma. Ráno vyrážame smer Horehroní do podhorskej dedinky Šumiac. Na 180 stupňovej zákrute odstavíme auto, a po modrej značke začneme svižne stúpať na vrchol. 4. novembra je teplo ako koncom mája. Našťastie sme sa obliekli na ľahko, tak sme sa ani zbytočne nepotili. Popri chatepod Kráľovou Hoľou len prefrngneme a naberáme výšku. Stretáme ľudí ktorý sa už zvracajú z vrcholu. Sto metrov pod vrcholom už cítiť silu a chlad vetra. Som tu 3 krát, po tie tri razi čo som bol na vrchole je dnes počasie gýčové. Výhľady sú na všetky strany nemajú chybu. Sadneme si na schody vysielača, chránime sa pred silným vetrom a dáme si občerstvenie. Pri zostupe míňame ľudí ktorých sme míňali pri výstupe. 

Ja viem že je už dávno po hubárskej sezóne, ale nedalo mi napísať tento článoček. Veď aj huby sú súčasťou prírody. Bolo to v septembri, keď sa na huby chodilo s kosačkami. Bolo to v oblasti Hrochoťe, pri hľadaní tých jedlých, ktoré poznám a dajú jesť, sa mi podarilo nájsť veľké množstvo takýchto krásnych húb rastúcich na stromoch. Tieto som nezbieral do košíka, lebo ich nepoznám, nazbieral som si ich do foťáka, boli neskutočne krásne. A nie že zajtrá pôjdete na huby, lebo NERASTÚ

Tento týždeň mal veľa volných dni. Vybrali sme sa do Fačkovského sedla. Odtiaľ po turistickej značke až na vrchol Kľak. Po poľnej ceste bola trasa super, ale ako sme odbočili na žltú značku, začalo to mať grády. Po 3 dňoch dažďov, turistický chodník bol rozmočený a napadané lístie nám podklzovali nohy ako by to bolo zamrznuté. Hore sme to zvládli bez problémov. Počasie nebolo k nám nejak naklonené, bolo pod mrakom sem tam vykuklo slnko a na vrchole Kľaku dul poriadne studený vietor. Nebolo to na nejaké oddychovanie, urobili sme pár fotiek a pálili sme dole – nedalo sa tam dlho vydržať.