V strede týždňa sa črtá pekný víkend. Mám lyžiarsky deficit , takže ma mrle žerú. Ja pochrípkový, Miško predchrípkový a Momo to schytal na plno- čiže aktuálne chrípkový(má nariadený kľud na lôžku-nikde s nami nejde a dokonca aj gazdinú vyhnal k mamke) . V piatok volám Miškovi- dohodneme sa že ak dožije rána a nebude veľmi chrchlať, tak pôjdeme. O 5:40 pípne SMSka, takže ideme. Parking pod zákazom- ledva ledva sme sa sem zmestili, bo parkovisko plné. Naskáčeme do lyžiek-v doline je odmäk jak sviňa. Vykašliavajúc posledné produkty bronchiolov si to šinieme popri potoku. 

Ráno pred deviatou odstavujeme auto, na úplne prázdnom parkovisku Píla-Piecky. Vystrojíme sa, po žltej značke kráčame korytom potoka do rokliny Piecky. Terén je v pohode schodný, jemne popráškovaný snehom, nemusíme nasadiť kacúre. Potok je miestami zamrznutý tenkou vrstvou ľadu. Vždy si vieme nájsť schodné miesto, kade to prejdeme bez problémov. Čím viacej vchádzame do rokliny, začína sa objavovať ľadová výzdoba. A úplnou peckou sú Veľký vodopád a Terasový vodopád. Ich velkosť je neskutočné krásne vyzdobená ľadopádmy. 

Dnes som sa ocitol v Rybom ako sam vojak v poli. Oproti minulej sobote to zo snehom vyzerala lepšie. Cez týždeň pripadlo cca 20 cm snehu. Od auta nasadím lyže, a pekne cestou až k vodopádiku, kde zabáčam do lesíka na chodníček. Hneď na začiatku sú spadnuté dva stromy, netreba dávať dole lyže, dajú sa pekne obísť spodkom. Našťastie je prešlapnutá stopa až do ústia Rybovského žľabu. A tu začína boj so 2cm škrupinou, stopu robím ako ľadoborec ktorý láme ľad aby tade prešiel. Je to celkom fuška. Taká to trápenka je do polovice Rybovského žlabu. Od polky je to vyfúkaný sneh až na ľad, ktorý sa strieda s úsekmi nafúkaného snehu. Dosahujem vrchol Krížnej, pofukuje slabučký vetrík a slniečko krásne svieti. 

Voľný piatok, chvíľku váham či s Maťkom nepolyžujem, volám do škôlky že dnes teda nepríde. Jeho učiteľka sa však dnes lúči- je v robote posledný deň. Takže dieťa odvážam na jeho pôsobisko. Idem sám, kamoši nemôžu. Takže parking pod zákazom. Na počudovanie cesta vyľadneno/vysnežená. Takže na pásoch No problema. S jedným prednesením cez jarok. K salašu na pohodu- niekto popri potoku prebehol štvorkolkou na pásoch,porozbíjal krustu, je to fajn. Za salašom sa zatúlam minuloročnou stopou- sneh drží, slnko svíti, ptáci řvou. Z doliny 2-3 x niečo zaručí. Či sa macíkovi zlô sníva? Ležérnym cikcakom nad sedlo. Tu trávy háfo. Aj pokosiť by sa dala. Jafury trčia spod snehu ( u vetroplacha som odkukal. Po našom čučoriedke. Na Krížnej trochu povieva. Na lyžkách som tu sám- ani sa tomu veľmi nedivím ,keď sa lepšie poobzerám po hrebeni. 

Dnes sa mi nechce nič. Takto nejako mi znelo včera večer v uchu. Momo píše, volá. Ja podmienok znalý mu vravím- že u nás budú o chvíľu na pašu ovečke vyháňať. Tak Momo výmyselník zahlási- dáme zajtra pešo/mačko/ferratový výletík. Moja Ala sa pridá. Naša ratolesť si vydupe víkend u starkej. Takže ráno pobalí, veci, vyženie ženu z postele. Momogánovi dali ráno fúkať- takže ideme s overeným vodičom.Cestou do Martina preberieme klasické témy- baby a sex. Auto parkujeme nad Stráňami. odtiaľto pešobusom k penzionu Ferrata. Potom krásnou dolinkou, začína sa ukazovať počasíčko. Po chvíľke rezkej chôdze navliekame sedáky,mačky, prilby. Ustrojení ako rozum káže hore tiesňavou popri Pivovarskom potoku. Začína ferrata- je to tu vyľadnené, mačky len tak chrumkajú. Momo lezie,žienka lezie, tak ja za nimi. 

V sobotu zahlásené oteplenie, vietor. Takže klasika - parking po zákazom a v trojici tempom pasúci hore grúňom. 1x prenesieme cez potok a kontinuálne na pásoch až hore. Okolo salaša rozmýšlame či nie Repište- ale je odmäk, snehu málo-takže klasika. Nad nami však hmla, fuker- takže končíme za smrekom kde na nás nefučí, nastrojíme do lyžiarskeho a hurá do muldičky. Tu lyžba vcelku fajn, ale dole nižšie kôra, zarezávačka a okolo salaša odmäk. Od zákruty po cestu znesieme a k autu už zlyžujeme. V celku bieda so snehom, ale komu nestačí málo, veľa si nezaslúži.