Večer sa dohodneme že ideme niekam ,kde nikoho niet. Takže nie na Krížnu a už tobôž nie Hornojeleneckou dolinou. Ráno vstanem, mrknem predpoveď, hlásia fuker a pocitovku mínusovú , tak namiesto jarných na seba navliekam zimnie gate , ale goretex vetrovku napokon v aute nechávam .Takže ráno nakladačka do auta. Cestou netrepeme o sexe , ale počúvame Tomáša Klusa . Na parkingu sa kolektívne vycmágame- teda hlavne dnešní oslávenci. Snehu je v doline pomenej, už treba aj čo-to preniesť. Ale čo by sme kvôli lyžovačke a parádnemu snehu neobetovali. Na hrebeň sa dostaneme horou hrubou, nad ktorou vietor podúva.

Kto pri tomto názve čakal v článku obscénnosti, môže hneď prestať čítať. No dobre, nejaké budú, ale interpersonálnej korporálnej konektivity sa to týkať nebude. Včera sme si dali s Paľom pauzu , Momo sa v piatok oholil, tak som sa preventívne vyhovoril že ma bolí hlava. Ráno sa nasáčkujeme do auta , pred Starými horami nás obehne povedomé BMW , tušíme že v doline budeme až za ním. Aj to tak bolo, parkujeme tesne vedľa. Po prezutí a nastúpení trasy Momovi naznačíme nech fotí azzuro. Nie že dopadneme ako minule- keď sme slnko videli len ráno pri aute . Cestou hore preberáme športové aktivity a tréning. 

Ráno naberám do auta len Alu. Paľo s Dušanom si dnes dali stereo pauzu. V doline je prijemne chladno, musím si nasadiť rukavice aby mi neomrzli prsty. Postupne ako začíname stúpať, začína sa otepľovať. Dnes Ala ide ako pílka, držím sa jej ako Kliešť prisatý na lýtko. Konečne pod hrebeňom zvoľní tempo a mne sa uľaví. Prekvapujúco na hrebeni pofukuje slabučký vetrík a presne viem, kam to dnes spustíme. Ala súhlasí a je nadšená kam sa pôjdeme lyžovať. It sqadra nás dnes dobehla až na vrchole Krížnej, to bolo asi tým tempom akým sme vyšli na vrchol /alebo nosíme zo sebou dve kotvy, ktoré nás brzdia/. 

Na víkend zahlásené dobré počasie - že v sobotu doobeda aj trochu slnka a len trochu vetra. Tak si v piatok večer prevoláme a dohodneme akciu. Ala nás chce zviesť , tak sa všetci tešíme. Posledného nakladá mňa, do auta. A cestou zistíme kto čo zabudol. Ala priepustku, Momo mamuta pípavého a ja mobil. Jediný, kto nič nezabudol, ale na kopci to zo 3-4 krát hľadal je Paľo. Parkujeme hore v doline v prijateľnom čase. Prezujeme do lyžiek a zakrátko sa na ceste zjaví IT squadra. Nejako sa mi to už nezdá.