Sobota bola taká lazy dníková. Na nedeľu sa s Momogánom predbežne dohodneme už v piatok. Na víkend zahlásený fekál, takže Krížnu necháme nadšencom. Nedeľné ráno sa nám ani jednému veľmi nechce - vyzerá to tak, že kto prvý povie serieme na to, vyhráva a vraciame sa do perín. Ja by som bol rád keby to povedal Momo, on zase túto vetičku čaká odo mňa. Nedočkáme sa - tak napešo od dolného králického parkoviska ku stope-popri skiresorte a dolnou zvážnicou smerom na Gergelyiho tunel. Je niečo po siedmej, vyzerá že sme tu sami, ale cestou stretáme zopár bežkárov-mastia fajnou stopou, ktorá je upravená úplne na parádu.

Ala nás pozbiera cestou na Králiky. Na parkovisku pri svetle reflektorov sa prezujeme a vyrážame po zjazdovke k vodárenskému chodníku. Je síce 19hod., lesom šlapeme bez čeloviek, stopa je tak parádne prešliapnutá, lyže nám nepustí mimo nej. Počas šlapania sa dozvedáme, Paľo je dnes už 4x na lyžiach. Mne skoro padla sánka až na zem, keď to povedal. Ale dal to s nami pekne na pána. V Králickom sedle sa počkáme a presunieme sa do našej prašanovej zóny. Dáme dole pásy , nastrojíme sa na lyžbu, prvý vyrážam ja.

Účinkujú: Bratranec, Momo, Laky, Cuco, Kaktus, Zuzana, Janči, Siťo

(streda) Už včera sa chlapci začali dohadovať, že si pošlapú na Ďumbier a reku, či nejdem s nimi. A tak ako sa mi včera nechcelo, dnes sa mi nechce už vôbec, ale vôbec. Zástrčkový deň ale priniesol nakoniec kúsok energie a pevnej vôle prekonať svoju lenivosť a tak som z práce vyrazil trošku skorej a smer BB. Cestou sa už trúsili informácie, kto je už na Trangoške a kto ešte len cestuje. Tradične to opäť padlo na mňa a bol som posledný. 

Meteoblue zahlásilo prievan – z juhu okolo 60 km/hod. Takže kam? No predsa do závetria. Momo špekuluje niečo o Donovaloch. Našťastie sa necháva ukecať. Parkujeme na dolnom parkovisku-luxusne odhrnuté. A po obutí lyžiek pre zmenu dole kopcom.:-). Prebehneme cez potok a potom už len strmo hore. Momo s Alou ťahájú stopu, ja som dnes nejaký uťahaný. Ani nevidno že si včera dali riadne do tela. Starým chodníčkom pomedzi 200-300 ročné červené smreky. Paráda. Padá sneh, všade ticho. Len stopy vysokej. A medveďa- nie prvé tento deň. Pomaly stúpame výškové metre, na hrebeni padne návrh- že dajme lyžbu horou.

Staré Hory sa prebúdzajú do nového slnečného dňa. Parkovisko pred Altenbergom je prázdne. Pomedzi hotel a kulturák začíname stúpať k starej zjazdovke, kde ma chytili nostalgické spomienky na večerných lyžiarskych tréningoch za Sokol S. Hory. Napojíme sa na zelenú značku a cez husto zarastený chodník sa prebojujeme až na Japeň. Posledných 500m pod vrcholom sú dosť veľké záveje, trošku bojujeme so snehom. Slniečko svíci a nič nenasvedčuje tomu čo potom prišlo. Celý hrebeň v lese je tvrdá doska s prašanom, vôbec sme nedali dole pásy. Ako prichádzame k panenke Márii, je tu prešliapnuť stopa. 

Štandardné nedeľné ráno. Začnem pri parkingu. Viete ako sa perie Pieps? Na 40-tke a 1800 otáčkach. Samozrejem s avivážou. Momogán opral Mammuta s krásnym psím menom Barry ( a jeho vox , čili hlas). Musel pekne zavýjať, keď ho to žmýkalo. Ale hlas nestratil. Ala odskúšala. Normálne si pípol. My ostatní dúfame že aj vyhľadávacia funkcia mu ostala. :-). V doline snehu fakt mrte. Hore peknou stopou čo potiahol náš nezvestný kamarát Minko, aka Šediak. Už je ako Yetti- všetci o ňom počuli, ale málokto ho videl. Kvákajúci hore brehom, pri radarke obliekačka. A on/off. A prášime si to do Suchej. Momo by aj niečo potočil, ale mu mrznú pazúre. Tak hádam dačo z toho bude. Na dne doliny vyprovokuje 2. rundu, tak zase pásy on. Oblečenie nie off. Je tu fakt kláda(rozumej zima jak sviňa). Mám aj kúsok výčitky že asi budem meškať, ale dnes sa mu fakt nedá odporovať . 

Dnes vyrážam na Krížnu v neobvyklom čase, o 10tej odstavujem auto v Rybo. Moji parťáci ma dnes nechali na holičkách. Pekne cez les k salašu, tu sa stretávam chalana ktorí sa ma pýta či som sám bez Duška. Ja ano dnes sa musel povenovať manželke, a ťapká na Krížnu z Tureckej cez Javvorie/žehlí si aby ho zajtrá pustila s nami/. V polke Rýbovského žlabu stretávam Šeďa ktory po druhom výšlape už páli domov. Predbehne ma chalan tak sa s nim dám do debaty, zoznámime sa – volá sa Paľo. Na vrchole Krížnej, úplne bezvetrie bola by to škoda, hneď to otočiť domov. Vravím mu či nejde so mnou do Dedošky, celý rád že môže opáčiť Dedošku – ešte tam nikdy nebol.

Bol som unavený po prací a rozmýšľam čo z načatým večerom. Najedol som sa a o 18tej som sa rozhodol ze si vybehnem poťapkať na Skalku. Niečo po 19tej obujeme lyže a po osvetlenej zjazdovke všlapem na vodárenský chodník. Tu je pekne prešlapnutá stopa až po Králické sedlo. Čelovku som nemusel ani zapínať, mesiac svietil pomedzi stromy ako reflektor. V sedle sa dám do lava, dám dole pásy, zabijem helmu s čelovkou na hlavu a pustím sa do toho. Sneh ma stále dobrú konzistenciu, parádna lyžovačka pomedzi strom nemá chybu. Napojím sa na zvážnicu a pri vodárni zastanem,nasadím pasy a dám si repete.