Dnešná nedeľa z rána nevyzerala bohvie ako. Myslel som si že dnešný deň strávim na kavalci relaxom. Ale nenápadne začalo vykukovať slniečko, tak som kukol web kamery na Chopku. A bolo rozhodnuté, po obede vyšlapem na Chopok. O 13:30 odstavujem auto na parkovisku v Krupovej, nechcel som šlapať po zjazdovke kde sa lyžuje, tak som dal zjazdovku, ktoré vedie na Dereše. Boly tam nasnežené kopy snehu, miestami bola tráva. Dalo sa do pohody, 2/3 výšlapu bola súvislá vrstva snehu. Nad vlekom som zabočil na Zadné Dereše, tam to bolo super. 

Včerajšia lyžba mala dnešné pokračovanie. Odjazd ráno - ešte pred kohútmi. Parking vo Valentovej, nižšie ako včera - popadaný sneh zo striech. Osadou na parádu na lyžkách. Mesiac svietil ako v básničke. Poznám ich viacej, ale len 1 slušnú, tak radšej necitujem. Na prekvapenie nad Rybím stopa potiahnutá a udupaná pešiakmi. A trochu potom nasnežené. Takže vcelku fajn. Po chodníku z lesa PRAŠAN. A vietor duje horou divou. Ani sa nevyzliekam, len s čiapkou-buffom manipulujem. Ideme včerajšou stopou, parádička - konečne už tak nefučím, ťahám sa za Momom už nie tak trpiaci ako včera. Dnes je parádne ránko - slnko svieti, ptáci řvou. A Momo testuje novie gate od Dynafitu. 

Perinbaba tu bola na návšteve, tak na poslednú chvíľku mením sobotný program. Volám Momovi a dohadujeme skorý odjazd. Hore Horným Jelencom už to vyzerá celkom slušne - snehu vcelku dosť. Na strechách to len tak visí a sem-tam vidno aj odtrhy. Odhrnuté len po bývalú krčmu u Martinov. Pre istotu parking vo Valentovej. Tie strechy a sneh na nich nás bantujú aj tu. Naskáčame do lyží,Momo upraví pás ktorý si nalepil naopak. Počas leta zabudou ako na to.  Hore si to šinieme v optimistickej nálade-sneh padá, lampy svietia,konečne je to tu. V Rybom parkuje Edo - nasledujeme jeho stopu. Po ceste a ku salašu sa to dá, ale nad chodníkom to už seká nejako veľmo strmo. Momo začína vyspevovať pesničku Roba Grigorova - Edo. Musí sa mu čkať, lebo tá stopa je hovadsky strmá.

Ráno o 6tej odchádzam z BB na Srdiečko, až po Tále bola inverzia a smoklil sneh. Nad Tálami nebolo ani mráčka. Ako som začal šlapať po vyratrakovanej zamrznutej zjazdovke, lyže mi podklzovalo a hrozilo že hodím tlamu. Tak som sa presunul vedľa vyratrakovaného a hneď to šlapanie išlo parádne. Pri Koske začalo poriadne fučať a nad hrebeňom sa začali prevaľovať veľké oblaky ktoré neveštili nič dobré. Zvážnica nad Koskou bola od zasnezovania totálne ľadová. Nejako som sa tade preštrikoval a dostal som sa po Predné Dereše. Tu zasnežovanie skončilo, a už sa len dalo po prírodnom snehu. 

Naše Tatry nám zavreli, tak sme sa vybrali do Poľských. Ráno odstavujeme auto v Zakopanom, zima je fajná , tak sa aj podla toho poriadne oblečieme. Dlhou promenádou sa dostaneme k začiatku lanovky na Kasprov vrch. Tá nepremáva pre údržbu, tak asi preto je tu toľko málo ľudí. Po žltej a modrej značke sa dostaneme k chate Murowaniec. Slniečko krásne svieti, ale napriek tomu je stále chladno. Od chaty pokračujeme po modrej značke k plesu Czarny staw. Malé občerstvenie na dobitie bateriek a šup poriadnym stupákom do sedla Krab. Od tadeto sa nám slniečko skrylo za vrchol Kościelca.

Momo podnietil moju grafomanskú vášeň. Takže takto sa to dnes udialo.

Krásne počasie sa ťahá už 2. týždeň. Žienka chce riadiť , takže my 2 čo neradi počúvame hukot vysávača ráno radšej vypadneme. Maťko frfle už doma - nemám rád, nejdem, nechcem,... (akoby som videl/počul sám seba pred 40-timi rokmi). Parkujeme na Čmelienci nad Ľubietovou. Pekne po značke smerom hore. Napodiv cestou hore stretáme len jedného cyklistu. Inak pusto. :-). Všetko je v Tatrách,Fatrách,Matrách. Našťastie. Pri chate mierna kríza so slzami. Nevytnem ho ( hot- už je iné tisícročie), radšej pomojkám, naložím na plecia a pokračujeme. Keď sa chodník zostrmí a mne sa hmlia sklá okuliarov, zložím ho z koňa.