^späť

foto1 foto2 foto3 foto4 foto5
foto5

Posledné komentáre

  • Krížna - Ramžiná - Krížna - Rybo - VIDEO

    Dakujem
    som rad ze sa paci
     
  • Krížna - Ramžiná - Krížna - Rybo - VIDEO

    Velka poklona
    Parada, velmi pekne spravene video. Tie zabery z ...
     
  • Vianoce, ako na jar

    Snehomili..
    No krasne .ani ste nestihli vytravit a uz drsr ten ...
     
  • Dobrý začiatok 2017 - video

    Poklona
    Krasne ste to odpalili,techni ka prasanová užasná,Zdenko ...

Login Form

Ľadový štít – 22.-23.7.2017

Ľadový štít – 22.-23.7.2017_6Účinkujú: Bratranec

(sobota) Deň začal vcelku rozpačito. Krásne počasie, ale kým som sa vytrepal z domu do Smokovca bolo už poludnie aj napriek tomu, že z Ružomberka je to čo by skalou dohodil. Pravdupovediac, moc sa mi nechcelo. Dnešok síce nemá byť náročný, ale akosi som sa nevedel rozkývať. Platím parkplac a vyrážam smer Hrebienok.

Záľahy turistov dávajú tušiť, že si moc samoty a kľudu neužijem. Nasadzujem ostré tempo a tak cez Hrebienok a Studenovodské vodopády len tak preletím. Tatranská líštička pred Zamkou si uchmatla nejaký sendvič a pokojne si ho nesie do svojho brlôžka. Už sa nemusí nikomu líškať, korisť už má. Na Zamkovského chate sa situácia s turistami nemení. Mňa však už hodinu prenasleduje zvláštny pocit. Neustále sa obzerám, čo to je? Akoby sa niekto vkradol do môjho života a nedal pokoj. Áno, je to on. On, ktorý sa zakaždým vkradne do mojej chladničky a celú ju beznádejne vyprázdni. Nedá sa mu utiecť. Je to HLAD. Bez váhania si tak pýtam kapustovú polievku a veľký čaj. V pár minútach jedlo vo mne mizne ako v bezodnej studni. Dúfam, že na Terinku mi to vystačí. Opäť ostré tempo. V protismere sa mihajú postavy schádzajúce z chaty. Na hor však ide málokto. V tejto časti je už našťastie ľudnatosť menšia. Cestou stretávam pár ukecaných turistov a tak sa aspoň informujem o obsadenosti chaty. Až teraz som si uvedomil, že je sobota, letná sezóna v plnom prúde a asi by bolo vhodné si rezervovať ubytko vopred. Nuž čo. Prinajhoršom sa vyspím aj vonku pod svrčinou. Ešte keby hore nejaká bola. Nevadí. Frndolím ďalej, predbieham pár ľudí a svoju večeru na chrbtoch horských šerpov nesúcich zásoby na chatu. Ešte chvíľu a už som na Terinke. Chata zatiaľ nie je moc plná. Otváram si účet, vybavujem nocľah v jedálni na zemi a pifko len tak zasyčí. Ešte polievočka a môžem sa potom tešiť aj na večeru. Medzi personálom objavujem dve milé skautky. Aspoň si bude s kým pokecať. Chatársky pes Belo ma aj po dlhom čase čo som nebol spoznáva. Kto vie, možno ma aj zajtra bude opäť sprevádzať na výstupe tak, ako v zime. Zisťujem, že vonku pred chatou sa za ten čas udiala omša.  Beriem si pivo von k plesu. Nejaké dievčatá tam brnkajú na gitaru. Bezostyšne ich o ňu ozbíjam a zanôtim pár starých trampských odrhovačiek, ktoré sa však nehodia do ich náboženského repertoáru. Nevadí, aj tak už došlo pifko, treba ísť po ďalšie. Rehydratácia slávi svoj úspech, dokým nie je čas na večeru. Chata je plná na prasknutie. Viacerí budeme zrejme spať na zemi v jedálni. Ešte pohľad do mapy, rozplánovanie zajtrajška, vyrovnanie účtov a ide sa spať. Erárny matrac na zemi poslúži za posteľ. Zaliezam do spacáku a o chvíľu ma už zase otravuje ranný budík.

(nedeľa) Vždy, keď niekto tvrdí, že musí vstávať do práce ráno o piatej, tak mu odpovedám, že: „Neverím! Taká hodina neexistuje!“ No a teraz som si to vyskúšal. Dokonca o pol hodinu prvej. Strašné! Veď to je proti Ženevským konvenciám. To by mali zakázať. Veď je to týranie. Horšie než zbrane hromadného ničenia. Chvalabohu ale, že chlapci boli ochotní a večer mi do erárnej termosky spravili kávu. Vyliezam pred chalupu a ládujem do seba rannú stravu a ten horúci životodarný kávový mok. Pred chalupou posedáva banda (asi dvadsať) belgických skautov, ktorí štrádujú po Slovenských horách. Tvária sa, že idú variť raňajky. Pobalený si na gebuľu hádžem prilbu a vyrážam. Najskôr to ide z tuha, ale keď sa päť metrov odo mňa pri chodníku zjaví krásavica a hneď za ňou druhá, pozbieram sily, prebudím sa a strúham formu silného neohrozeného horského muža. Bezostyšne vyťahujem mobil a fotím si ich. Obe kamzíčice protestne zabľačia a otočia sa mi riťou. No čo už. Ich chyba. Aj tak majú na môj vkus príliš chlpaté nohy. Depilácia im je zrejme cudzia. Idem ďalej. Rázcestie pod Sedielkom. Pri Modrom plese stojí stan a v ňom spokojne odfukujú lezci. Prefrčím popri nich. Východ slnka vítam presne v sedle Sedielko.  Výhľady sú nádherné. Zďobnem energetický doping a odpájam sa od chodníka. Vychodená cestička však udáva smer. Nieto kam zablúdiť. Pripomínam si chvíľky zo zimného výstupu. Teraz to však ide oveľa ľahšie. Ponáhľam sa, lebo poobede hlásia dážď a veru, nerád by som, aby ma tu zastihlo zlé počasie. Malý ľadový štít dobíjam hravo a to je len niečo málo po pol siedmej. Čaká ma však tá ťažšia časť. Trasu len približne tuším, ale idem priamo za vytýčeným cieľom. Zbieham do Ľadovej štrbiny a následne po ostrom hrebeni tiahnuceho sa z nej sa preplietam k vrcholu. Hrebeň je miestami skutočne veľmi exponovaný a občas hľadám najschodnejšiu a najbezpečnejšiu variantu až na druhý pokus. Spadnuté karabíny ktoré tam niekto zanechal vysvetľujú mnohé. Len sa nad nimi pousmejem a nechávam ich svojmu osudu. Neoplatí sa pre ne riskovať. Pár borhákov mi uľahčuje stúpanie. Napodiv mi výstup zaberá len pol hodinku a už som na vrchole. Slniečko nádherne svieti, ale od Gerlachu sa približuje nebezpečná a čierna oblačnosť. Nádherné výhľady a panorámy. Celkom blízko vidno Lomničák. V duchu si ho značím, ako ďalší v poradí na zdolanie. Zápis vo vrcholovke, doplnenie energie pripravenou stravou, pár fotiek a poďho nazad. Rozhodujem sa nekomplikovať si návrat cez Ľadového koňa a tak sa vraciam rovnakou cestou. Naspäť to ide rýchlejšie. Pár krát sa vyšvihnúť, preliezť, podliezť, zošuchnúť, vybehnúť a už som na Malom ľadovom. Odtiaľ hopsám po skalách dole do sedielka. Pri modrom plese akurát lezci vyliezli zo stanu a začínajú baliť. Cestou k Terinke stretám dvoch neznalcov, tak ich smerujem do priečneho sedla. Vtipálci. Ale, každý sme nejak začínali. Pri príchode na Terinku míňam tú bandu Belgických skautov, ako vyrážajú na nejakú túru. Zaujímalo by ma, prečo vstávali tak skoro ráno na to, aby až kúsok po deviatej vyrazili na túru. Chytro zjem polievku a pifko, posedím, podiškurujem s personálom a pádim smer Smokovec. Mraky sa zbiehajú a ja mám beztak poobede už iný naplánovaný program. Cestou ešte stretám Fučka (boli sme vedno na Islande aj s dvomi priateľmi) a teda nezávidím jej, že sa odhodlala takto proti dažďu. Zostup ďalej je ultra rýchly. Na Zamke rehydratujem čajom a na poludnie som v Smokovci. Cestou domov sa spúšťa lejak a tak s krátkou medzizastávkou v Nižnej Boci u Myšiaka, úspešne završujem výlet.

 

Bratranec - Vrták


  • Zobrazení: 51
  • Zobrazení: 56
  • Zobrazení: 56
  • Zobrazení: 60
  • Zobrazení: 54
  • Zobrazení: 152
  • Zobrazení: 58
  • Zobrazení: 71
  • Zobrazení: 59
  • Zobrazení: 58
  • Zobrazení: 53
  • Zobrazení: 55
  • Zobrazení: 53
  • Zobrazení: 62
  • Zobrazení: 54
  • Zobrazení: 55

Pridať komentár

Bezpečnostný kód
Obnoviť

Copyright 2018  Horskí Cocoti - HOCO