foto1
foto1
foto1
foto1
foto1
foto5

Posledné komentáre

  • Fašiangová orba , aneb : Na Krížnej, krížnie vetry dujú

    Praskovanie
    Na kremnickych sa ani len vanok neunuval fuknut ...
     
  • Krížna 8.2.2020

    Lado borec!
    No ešte že sme nočný výstup..a LA čelovka ...
     
  • Silvestrovská Krížna

    holenie
    To len zele vidis, z tolkeho vycerpania
     
  • Silvestrovská Krížna

    oholený
    Momogán a keď ideš so mnou tak sa neoholíš. Podozrivé ...

Login Form

Xınalıq - Azerbajdžan

Xınalıq - Azerbajdžan_35

Pondelok ráno, prílet, preberáme auto, odchádzame z Baku. Podriemkavame v aute, Peto hrá šoféra. V Qube meníme peniaze, dáme lokálny obed, kúpime Azerbajdžanskú vodku a pivo a vyrážame do kopcov. Prvé spomalenie, tiesňava, iné cesty sú tu  Až do priesmyku je to opäť OK. V priesmyku duje vietor, na ceste sú záveje snehu, pod snehom ľad. Pokúšame sa dostať na vrch priesmyku, lopatami odhadzujeme sneh ale nedarí sa nám. Posledný pokus končí zapadnutím auta. Pomohol nám až miestny smerujúci do Qube, na viac pokusov nás vytiahol na lane na cestu.

 Odparkujeme auto pri ceste v zavetrí a skúšame volať nášho domáceho v Xhinaligu, Elnura, nemáme signál. Opäť nám pomáha miestny smerujúci do hôr, zastane, zavolá Elnura a teda čakáme, že po nás príde. Prišiel, nakladáme mu batožinu, lyže nezmestíme tak nechávame v našom aute. Po chvílke stojíme, v priesmyku už stojí pár aut, už nevedia prejsť ani domáci. Čakajú na buldozér. My berieme pár veci do ruksakov a ideme pešo do dedine, čaká nás cca 10km. Po 2 km nás berie ďalší domáci a odvezie až do Xhinaligu. Domáci nás berú k ním domov, zohrievame sa čajom, pripravia nám večeru. Vďaka silnému vetru nie je ani elektrika. Po večeri odchádzame do hotela, keďže nie je elektrika je zima. Dorazili aj naša batožina. Unavení naobliekaní sa ukladáme do spacákov, na spacáky periny a zaspávame.

Ráno sa zobúdzame do chladu, domáci nás prišiel zobrať na raňajky k ním domov. Takto fungujeme celý pobyt, raňajky a večere v ich najlepšej izbe  Strava domáca, pečený chlieb, maslo, kozí syr, smotana, zaváranina, vajíčka. Skromné ale veľmi chutné, sýte. Večer plný stôl, syr, chlieb, kyslá kapusta, hustá polievka, mäso kozacie a kuracie, pečené zemiaky s cibuľou, ryža s hrozinkami a ďatlami, smotana, ostrokyslé nakladané paradajky. A čierny čaj, arašidové cukríky (len prvé dva dni lebo sme ich vždy zjedli  ).

Po raňajkách sa dáme odviesť k autu, cesta cez priesmyk je už prejazdná. Schádzame ešte nižšie do doliny a ideme skúsiť prvý kopec pri dedinke Cek. Na mapách žiadne názvy, len kóty. Ako nastúpavame zaťahuje sa, končíme pod skalnatý hrebeň, ešte na ľahko bez batohov a lyží vykráčame do sedla. Počasie sa kazí, zlyžovávame už v hmle po výstupovej stope. Škrupina, miestami lepšie. Nevideli sme si ani na pičku nosu. Balíme a vraciame sa do hôr, do dediny. Cestou začína snežiť. Dobrá správa, už ide elektrika, kúri sa.

Do rána nasnežilo 20cm nového prachového snehu. Po raňajkách vyrážame nad dedinu, do kopcov, opäť bez názvov. V jednom úseku musíme dať lyže na batohy a skalnatý hrebeň kráčať. Potom opäť na pásoch vyššie. Peťo vyplaší zajaca zahrabaného v snehu, vyskočí mu spod lyží. Spúšťame sa dole, parádna lyžovačka v prachu. Pri skalnom hrebení nás dobieha ekológ z dediny, len v poltopánkach, vyobliekaný ako do kostola, na krku ďalekohľad. Zadýchaný si pýta pasy, fotí si ich, asi bude problém.... Dohodneme sa rukami-nohami a trochu ruštinou, že ho počkáme v dedine. My lyžujeme, on za nami beží celkom svižným tempom dole. V dedine ho ponúkame čajom, kráčame s ním do jeho kancelárie. Prichádza nás zachrániť domáci, zaplatíme si poplatok na vstup do Národného parku pre istotu na celý pobyt. S úsmevom sa s nami odfotí a ideme na hotel. Chalani sprchujú pod odkvapom zo strechy, každá kvapka vody dobrá ! Pri večeri s nami domáci debatuje, celá dedina sa na nás pozerala, keď sme lyžovali, toto tu ešte nevideli.

Ďalší deň opäť slnečný, veľmi teplý, bezveterný. Kráčame dedinou s lyžami na batohoch k mostu cez rieku, dnes sme si vybrali kopce smerom ku vrchu Xhinalig. Hľadali sme vhodnú trasu hore, museli sme sa spustiť a prejsť na ďalší hrebeň. Peťo prešlapáva stopu, Momo dnes zomiera. Vystúpali sme do sedla, kde sme sa rozdelili. Momo s Jančim zlyžovali dole, my sme pokračovali bez lyží na ľahko vyššie. Krásne výhľady, sme ešte ďaleko od vrchu Xhinalig, 1,4km vzdušnou čiarou. Príde si nás obzrieť sup, nadletí si na nás a predvedie sa v plnej kráse. Schádzame dole, obúvame lyže a lyžujeme po stopách chalanov. Sem tam poriadne zaiskrí po skalách, sneh sa stráca v tomto teple. Chalanom dochádza pivo, ideme pozrieť miestny obchod, nič alkoholické...

V piatok, ich víkend, vyrážame na výlet do lyžiarskeho strediska Shahdag. Schádzame z hôr do Qube a potom do vedľajšej doliny. Úplne iný svet, komerčný, široká asfaltová cesta, megahotely a skôr sediaci a prechádzajúci sa návštevníci. Na svahoch len pár lyžiarov. Je opäť slnečný, veľmi teplý deň. Na obed je už sneh mokrý, pomalý. Posedíme na terase v kreslách, chalani popíjajú Coronu (neboja sa ako amíci) a skúsia miestny hot-dog. Po ceste späť sa v Qube zastavíme na nákup, pivko a iné tekutiny. A slané ! Chyba soľ.

V sobotu slnko len sem tam prekukne, fúka studený silný vietor. Sneh sa z kopcov stratil, už to nie je na lyžovanie. Vyrážame ľadovcovým údolím k vodopádu. Miestami prechádzame cez zamrznutú rieku. Aj hlbšie v doline sú kopce bez snehu, vyfúkané. Vodopád je celý zamrznutí. Nikam sa neponáhľame, zložíme sa na skalách a debatujeme, niečo prehryzneme, nechce sa nám späť. Peťo stále obzerá svahy, chcel by vidieť Kaukazské kozorožce ... ani jedného, asi sa ho boja, silný grg má 

V nedeľu ráno dávame posledné raňajky, pani domáca nás prekvapí koláčikmi. Lúčime sa, Elmur nám cez Google prekladáč ďakuje (skrátka čut-čut jazykové bariéry). Nechávame domácim sladkosti, čo nám ostali a vraciame sa do civilizácie. Cesta je prejazdná. V doline neodoláme úsmevnej tete pri ceste pečúcej Kutap na platni a okoštujeme. Bolo to chutné, teta s nami plynulou ruštinou s úsmevom „несколько говорить“

Cestou do Baku fúka silný vietor, neprestáva ani v meste. Ubytovávame sa na poslednú noc v blízkosti letiska, v olympijskom centre ktoré už má svoju slávu za sebou, chátra. Dvaja starší páni, vrátnik a údržbár, nás ubytujú, odvezú k bankomatu, doporučia reštauráciu, zoženú lacný taxík do mesta, skrátka sú to profíci na všetko. Dáme fastfoodový neskorý obed a odchádzame taxíkom pozrieť podvečerné Baku. Taxikár nás odvezie k mólu do centra, tu vidieť „ropné bohatstvo“ ..... Aj keď sme mali pôvodne zámer omočiť aspoň nohy v Kaspickom mory, zima a silný vietor nás „prehovorili“, možno nabudúce. Staré mesto chránene hradbami už pozeráme za tmy, má to svojskú atmosféru. V noci sa vraciame na ubytovanie. Dávame si všetci sprchu, teplú vodu po pár dňoch strávených v horách si nevieme vynachváliť  Ráno rýchly presun na letisko, let mešká tak sedíme v jedinej kaviarni v terminály a debatujeme. Do Budapešti prilietame o hodinu neskôr. Poučení o Koronavíruse odchádzame domov.


  • Zobrazení: 31
  • Zobrazení: 32
  • Zobrazení: 30
  • Zobrazení: 31
  • Zobrazení: 31
  • Zobrazení: 31
  • Zobrazení: 31
  • Zobrazení: 30
  • Zobrazení: 28
  • Zobrazení: 30
  • Zobrazení: 31
  • Zobrazení: 29
  • Zobrazení: 27
  • Zobrazení: 27
  • Zobrazení: 26
  • Zobrazení: 25
  • Zobrazení: 25
  • Zobrazení: 24
  • Zobrazení: 25
  • Zobrazení: 24
  • Zobrazení: 24
  • Zobrazení: 29
  • Zobrazení: 25
  • Zobrazení: 23
  • Zobrazení: 23
  • Zobrazení: 23
  • Zobrazení: 23
  • Zobrazení: 23
  • Zobrazení: 23
  • Zobrazení: 24
  • Zobrazení: 25
  • Zobrazení: 24
  • Zobrazení: 23
  • Zobrazení: 24
  • Zobrazení: 32
  • Zobrazení: 24
  • Zobrazení: 24
  • Zobrazení: 24
  • Zobrazení: 24
  • Zobrazení: 25
  • Zobrazení: 26
  • Zobrazení: 25
  • Zobrazení: 24
  • Zobrazení: 24
  • Zobrazení: 26
  • Zobrazení: 24
  • Zobrazení: 25
  • Zobrazení: 25
  • Zobrazení: 25

Pridať komentár

Bezpečnostný kód
Obnoviť

Copyright 2020  Horskí Cocoti - HOCO