^späť

foto1 foto2 foto3 foto4 foto5
foto5

Posledné komentáre

  • Ďumbier a Chata MRŠ vol.2 – 16.-17.3.2019

    chata
    Krásne napísané :-). Viera
     
  • Ďumbier – Chopok

    hory
    Veru, výnimočný deň plný krásnych výhľadov ...
     
  • Svaneti - Mestia - Ushguli - Video

    Paradne Gruzinsko
    Paradny vylet, to chce vecer s premietanim filmu a ...
     
  • Čertova svadba.

    Čertovská afterka
    Ahojte. Motivačné video ma vytiahlo pozrieť stav ...

Login Form

Svaneti - Mestia - Ushguli

Svaneti - Mestia - Ushguli _30

Cestu do Budapešti vyplnili vtipné poznámky a vážna diskusia o tradičnej rodine a dôležitosti zachovania tradícií. Na letisku jeden nemenovaný člen tímu /Miňo/ zistil, že Gruzia ešte nezačala povoľovať vstup na vodičský preukaz. Ostali sme štyria. Pred odletom sme ešte stihli zaujímavo poklebetiť s pravoslávnym kňazom Vladom a jeho ženou.

Po prílete do Kutaisi, hneď vo výstupnej hale, nás privolal ukazovákom miestny pánko. Chytili sme sa. 

Bol to taxikár práve na rade. Vyšli sme za ním von a Momo spustil svojou plynulou ruštinou vyjednávanie ceny za odvoz do Mestie. Padali čísla, pánko 100 €, Momo 60 €. Obkľúčila nás skupina taxikárov a hlučne potvrdila pánkovi, že 100 € je najférovejšia ponuka. Momo zdvihol na 80 €, pánko 100 € a taxikári hlučne pritakali. Naveľa sme sa dohodli na 90 € a pánko nás odviedol k taxíku. Naložili sme a vyrazili na 5 hodinovú, 200 km dlhú cestu do Mestie. Prejavila sa únava, driememe, niektorí na “na zubára”. Cesta vedie väčšinou v horách a posledných 100 km pekným kaňonom. Kaukaz je trošku rozľahlejší ako naše Tatry.

Hneď po príchode do Mestie sme sa ubytovali v Roza’s gasthause. Pekný, novo vyzerajúci penzión, izby malé a čisté. Dojedli sme zásoby z cesty a párky čo ostali v jedálni z raňajok, a rozhodli sa, že pôjdeme pozrieť lyžiarske stredisko priamo v Mestii, na kopci Hatsvali. Na vrchol nás vytiahla lanovka. Po obhliadke okolia bol určený cieľ túry. Vyhral kopec s anténami na juhovýchode. Cesta viedla po miernom hrebeni. Momo šľapanie okorenil hitom z 80tich rokov vtedajšieho mága bigbítu Branislava Hrona “Kúpte si banány”. K pesničke patria aj veľavravné posunky raz jednou, raz druhou rukou, znázorňujúce konzumáciu banánu. Keď v ruke nedržíte banán pripomína to istú šteklivú scénu z romantického filmu pre dospelých. Tento hit nás sprevádzal v ťažkých chvíľach nasledujúcich dní. Trochu sme sa pospúšťali a popod lanovku zlyžovali do strediska. Miestami to bolo fajn no väčšinou kalamitne. Rozje...í ako čínske hračky po ceste k penziónu sme u domácich zisťovali kde sa dá najesť. Odporučili Lailu a môžeme potvrdiť, že je to reštika s naozaj výbornou kuchyňou. Dobre sme sa najedli aj napili. Ochutnali sme čaču /miestny alkohol z hroznových výliskov/ aj chačapuri /placatý chlieb plnený syrom/.

Večer sme si ešte sadli v penzióne v jedálni a pokecali s ostatnými hosťami. Boli z Moskvy. Po krátkej debate sa tak prejavila slovanská súdržnosť, že nás volali na jointa. Veselá partia.

Na nedeľu bol dohodnutý budíček o 7:00, vstali sme však za celkom slušnej tmy o 8:00. Dáme raňajky a dohodneme so Zazom, zamestnancom penziónu a zároveň vodičom, odvoz smerom ku Koruldi Lakes. Po cca 2 km je cesta nezjazdná.  Obúvame lyže a šlapeme popri kostolíku na hrebeň. Nad pásmom lesa sú rozľahlé pláne a hustá hmla. Po niekoľkých kilometroch sa hmla roztrhala a slnko nám osvietilo celé pohorie tiahnuce sa smerom na Ushbu. Ushbu nevidíme pre nízku oblačnosť a tak pokračujeme po hrebeni. Po pár kilometroch zastavujeme cca 80 výškových metrov pod Koruldi Lakes, ktoré sa nachádza v nadmorskej výške 2738 m. Rozhodujeme sa či pokračovať, alebo otáčame. Pre zhoršujúcu sa viditeľnosť otáčame. Lyžujeme smerom na kríž, ktorý sme si vyhliadli už dole v Mestii. Cestou stretávame dve skupiny skialpinistov, jednu „uletenú medzinárodnú“ skupinku freeriderov, nižšie skupinku suchých Nemcov a dôchodcov z Francúzska. Do Mestie sme sa vrátili pešo turistickým chodníkom. Večera v Laile bola opäť výborná, nasledovala dlhá debata v jedálni s mladými Moskovčanmi. Janči spieva ruské piesne a šifruje ruštinu. Momo „ja translator“ pomáha ako vie. Opakujúcim sa kaluhardžos – nazdravie sa artikulácia zhoršuje.

V pondelok raňajkujeme naplno, len Peťo nasadil diétu a tak meníme plány, oddych. Prechádzame sa mestom až dôjdeme k múzeu. Tam zisťujeme, že v pondelok je zatvorené. Cestou späť kupujeme drobnosti, magnetky, mapy, čaj, koňak ... a zastavíme sa na polievku v inej reštaurácií. Veľmi sa nám tam nepáčilo, jedlo nestalo za veľa a gruzínsky hip-hop tiež nebol podľa nášho gusta. Po príchode na penzión Momo zaľahne, dáva poobedný spánok na pevnú pleť. Peťo zrýchľuje cesty na záchod. Ja s Alenkou sa ideme prejsť nad Mestiu, cestou prekvapíme páriace sa líšky. Večera opäť v Laile, Peťo stále na diéte, večerné posedenie skracujeme.

V utorok nás Zaza odviezol do Tetnuldi. Tam čakalo prekvapenie v podobe hmly a nefungujúcich lanoviek - nešla elektrina. Na otázku či lanovky pôjdu znie odpoveď: “za 10 min”. Okoloidúci Češi skonštatovali, že to vraveli už pred pol hodinou. Nalepíme pásy a pustíme sa na 5 km dlhú túru popod laná. Po cca 30 minútach vidíme, že sa lanovky rozbehli. Dávam Peťovi permanentku, aby nás nebrzdil. Darček od Zazu, nechcelo sa mu ísť lyžovať, nech ju využijeme. Prišla vhod. My traja šlapeme hore za stále sa zhoršujúcej viditeľnosti a silnejúceho vetra. Posledný úsek lanovka nepremáva, tam sa stretávame s Peťom a zlyžujeme na údolnú stanicu. V reštaurácií si dáme malé občerstvenie. Keď vyjdeme z reštaurácie, vidíme, že sa počasie polepšilo. Diskutujeme, či ideme lyžovať alebo podľa Alenkinho návrhu zlyžujeme po hrebeni do Hatsvali. K rozhodnutiu pomohlo aj to, že Peťovi nechceli predať permanentku. Zavoláme Zazovi, po chvíli príde. Povieme mu čo plánujeme. Usmieva sa na nás ako na retardov, ale sľúbi, že v prípade potreby nás príde vyzdvihnúť. Lyžujeme po ceste do sedla kde lepíme pásy. Tu sa neposýpa a ani nepluhuje, cesty sú len tak ako si ich domáci vyjazdia. Autá na to majú dobré. Zaza nás vozí na Mitsubushi Delica a som prekvapený čo to auto dokáže.

Pokračujeme po neviditeľnom chodníku ktorý kontroluje Peťo cez GPS. Vyjdeme na hrebeň a tam po hlbokom prachovom snehu až do Hatsvali. Škoda, že sme začali túru cca 15:00 a nebol čas vychutnať ten fajnový prašan. Na vrch strediska Hatsvali prichádzame už za večerného šera, dávame dole pásy a zlyžujeme už za regulárnej tmy. Z Hatsvali nie je zjazdovka do Mestie, dá sa len popod vlek. Po skúsenosti zo soboty, kedy sme to absolvovali za bieleho dňa, sme túto variantu zavrhli. Pritiahli nás svetlá ratrákov. Snaha skorumpovať ratrakárov márna, povedali, že sa nám na peniaze môžu vykašľať. Do Mestie vzdialenej po ceste 8 km pôjdu až o 3 hodiny. Čakať sa nám nechcelo. Zavolal som Zazovi kde sme a požiadal ho, aby prišiel pre nás. Dali sme si na prilby čelovky, okrem Moma - ten ju nechal na penzióne, a pustili sme sa po ceste dole. Po 3 km stretávame Zazu, sadneme do auta a necháme sa vyložiť pred Lailou. Cestou dole nám ešte Zaza povedal, že v stredu nepojde s nami do Ushuguli, dá nám kľúče od auta a máme ísť do tej diery pod ochranou UNESCO sami, jemu sa tam s nami nechce ísť. V Laile sme sa najedli rovnako fajne ako predchádzajúce dni. Túra bola náročná cca 28 km, mali sme toho dosť. Hlavne Momo, ktorý hrdinsky znášal tlačiace lyžiarky.

V stredu sme sa zobudili do krásneho “plechového” rána. Po raňajkách nasledoval od domácej rýchlokurz ovládania auta a vyrazili sme na cestu. Do Ushuguli šoféroval Momo. Cesta bola v pohode až po značku kde sa nám správca ciest Gruzínska na veľkej tabuli ospravedlňuje za nepohodlie. Za touto značkou nasledovalo cca 10 km úzkej cesty s hlbokými koľajmi a sem tam rozhádzanými skalami, ktoré sa nám darilo obchádzať. Pred cieľom čakalo drobné prekvapenie - potok s preboreným ľadom, ktorý sme vďaka Momovmu šoférskemu umeniu v zdraví prešli, aj keď to chvíľami vyzeralo, že sa prevrátime. Zaparkovali sme, nalepili pásy a vybrali sa cez dedinku smerom na kopec čo sa nám najviac pozdával. Výstup bol v pohode za krásneho slnečného počasia so širokými výhľadmi. Na každú stranu bolo vidno doďaleka a všade to pekne vyzeralo. Posledný úsek výšľapu bol technicky náročnejší, strmina a mäkký, nedržiaci sneh. Ja s Momom sme dali lyže na ruksaky a šli pešo. Peťo s Alenkou, s lepšou kondičkou a technikou, to vyšli na lyžiach. Na vrchu nás čakala medzinárodná skupinka aj s vychudnutým psíkom. Urobili sme zopár fotiek, Momo vytiahol bzuča a natočil video. Po chvíli sme na kopci ostali len my so psíkom a tiež sme sa pobrali dole. Lyžovačka parádna až dolu do dediny a po ceste až k autu. Vyzuli sme lyže a ešte sa trochu poprechádzali po dedinke. Momo natáčal a fotil ako profík. Však fotky a video z Ushguli sa mu veľmi vydarili. Sadli sme do auta, teraz som šoféroval ja. Mal som trochu obavy z toho ako prejdeme ten potok, ale prešli sme to v pohode. Cesta ubiehala a po dvoch hodinách za tmy sme dorazili do Mestie. Večer sme sa išli najesť do Laily a ďalej to už pokračovalo ako predchádzajúce večery.

Na štvrtok sme sa dohodli opäť na Tetnuldi. Odviezol nás tam Zaza. Kúpili sme lístky na lanovku /13€ celodenný/ a za pekného počasia sme sa nechali vyviezť až na poslednú stanicu. Tam sme si určili cieľ - sedlo čo sa nám najviac pozdávalo. Momo po ceste vypustil bzuča a natočil pekne videjko. Lyžovačka zo sedla bola spočiatku opatrná, ale keď sme zistili, že to dobre drží, tak sme to rozbalili v metrovom prachu naplno až dole. Úplne super. Pokračovali sme po pláňach a zakončili traverzom na zjazdovku a po nej až na údolnú stanicu. Zastavili sme sa pri takom divnom drevenom domčeku kde bolo občerstvenie. Stretli sme tam partiu Čechov z Hradca Králové, pokecali s nimi, vypili pivko a zjedli chačapuri. Občerstvení sme sa ešte raz vyviezli na vrchol a spustili dolu. V strede hrebeňa bola napravo ďalšia lanovka smerujúca dole do Chadeshi. Tam sme sa rozlúčili s Momom, tlačili ho topánky a my s Alenkou a Peťom sme dali ešte trikrát lyžbu do Chadeshi v rozjazdenom prachu. Vylyžovaní sme našli Moma v reštike, zavolali Zazovi, že môžeme ísť do Mestie. Večer už štandardne Laila a potom kecačka na penzióne.

Na piatok sme si naplánovali nákup darčekov a múzeum. Pomotali sme sa po Mestii a zrazu tu bol čas večere v Laile, kde nás prekvapili fľašou čače. Chutila nám viac ako tá, ktorú nám nalieval domáci v penzióne. Ani sme sa nenazdali a bolo 22:00, dohodnutý odvoz do Kutaisi. Cesta nocou ubehla rýchlo za občasného zastavenia pre nevoľnosť najkrajšieho člena výpravy.

Zastavili sme pred letiskom o tretej ráno, rozlúčili so sa Zazom a vošli do preplnenej vstupnej haly. Tu sme postojačky prečkali cca 2 hodiny kým neotvorili checkin. Našťastie si nik nezabudol doklady. Zložili sme sa pri duty free shope, Momo na známe ležovisko. Čakanie na odlet spestrila roztržka medzi domorodcami keď jeden do druhého z neopatrnosti narazil a oblial ho kávou. S krikom a zaťatými päsťami odišli von do fajčiarskej zóny. Po chvíli sa tam ponáhľala ochranka a niekde bitkárov odviedla. Let bol v pohode. Ráno v Budapešti nás privítal Miňo s kávou, čajom a obloženými žemľami. Každý dostal ešte po horalke a mohli sme vyraziť na cestu do BB, počas ktorej nám Peťo vysvetľoval miestopis maďarskej krajiny. Chlapec to má celé zbehané, tak sa vyzná.

V BB sme sa rozlúčili a vrátili do všedného života.

xxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxENDxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxx



Relive '15,76km Walk'



Relive '6,30km Walk'



Relive '7,94km Walk'



Relive '28,49km Walk'


  • Zobrazení: 18
  • Zobrazení: 15
  • Zobrazení: 17
  • Zobrazení: 16
  • Zobrazení: 19
  • Zobrazení: 17
  • Zobrazení: 15
  • Zobrazení: 15
  • Zobrazení: 16
  • Zobrazení: 16
  • Zobrazení: 16
  • Zobrazení: 18
  • Zobrazení: 22
  • Zobrazení: 24
  • Zobrazení: 22
  • Zobrazení: 22
  • Zobrazení: 23
  • Zobrazení: 20
  • Zobrazení: 21
  • Zobrazení: 20
  • Zobrazení: 19
  • Zobrazení: 22
  • Zobrazení: 22
  • Zobrazení: 17
  • Zobrazení: 18
  • Zobrazení: 17
  • Zobrazení: 19
  • Zobrazení: 17
  • Zobrazení: 32
  • Zobrazení: 18
  • Zobrazení: 20
  • Zobrazení: 17
  • Zobrazení: 18
  • Zobrazení: 20
  • Zobrazení: 19
  • Zobrazení: 17
  • Zobrazení: 19
  • Zobrazení: 17
  • Zobrazení: 17
  • Zobrazení: 17
  • Zobrazení: 15
  • Zobrazení: 18
  • Zobrazení: 16
  • Zobrazení: 21
  • Zobrazení: 19
  • Zobrazení: 20
  • Zobrazení: 17
  • Zobrazení: 15
  • Zobrazení: 15
  • Zobrazení: 16
  • Zobrazení: 15
  • Zobrazení: 14
  • Zobrazení: 15
  • Zobrazení: 13
  • Zobrazení: 13
  • Zobrazení: 14
  • Zobrazení: 13
  • Zobrazení: 15
  • Zobrazení: 15
  • Zobrazení: 16
  • Zobrazení: 15
  • Zobrazení: 17
  • Zobrazení: 16
  • Zobrazení: 18
  • Zobrazení: 15
  • Zobrazení: 14
  • Zobrazení: 13
  • Zobrazení: 14
  • Zobrazení: 16
  • Zobrazení: 19
  • Zobrazení: 15
  • Zobrazení: 17
  • Zobrazení: 16
  • Zobrazení: 15
  • Zobrazení: 17
  • Zobrazení: 16
  • Zobrazení: 16
  • Zobrazení: 17
  • Zobrazení: 16
  • Zobrazení: 15
  • Zobrazení: 15
  • Zobrazení: 15
  • Zobrazení: 18
  • Zobrazení: 17

Pridať komentár

Bezpečnostný kód
Obnoviť

Copyright 2019  Horskí Cocoti - HOCO