foto1
foto1
foto1
foto1
foto1
foto5

Posledné komentáre

  • Island - video

    Ponorit
    Dakujem . A budem so mna ladova bojka
     
  • Island - video

    Uzasne
    Ako už obvykle, úžasné video. Vďaka za zážitok.
     
  • KKK 2019

    Foto
    Ahoj, ja som hlavne natacal. Fotiek som spravil ...
     
  • KKK 2019

    Viac fotiek?
    Ahoj. Prosim, je niekde mozne vidiet aj dalsie ...

Login Form

Ďumbier a Chata MRŠ – 23.-24.1.2019

Ďumbier a Chata MRŠ – 23.-24.1.2019_7

Účinkujú: Bratranec, Momo, Laky, Cuco, Kaktus, Zuzana, Janči, Siťo

(streda) Už včera sa chlapci začali dohadovať, že si pošlapú na Ďumbier a reku, či nejdem s nimi. A tak ako sa mi včera nechcelo, dnes sa mi nechce už vôbec, ale vôbec. Zástrčkový deň ale priniesol nakoniec kúsok energie a pevnej vôle prekonať svoju lenivosť a tak som z práce vyrazil trošku skorej a smer BB. Cestou sa už trúsili informácie, kto je už na Trangoške a kto ešte len cestuje. Tradične to opäť padlo na mňa a bol som posledný. 

Nuž, ale existujú v živote situácie, kedy sa práve toto cení. Každopádne, cesta cez Donovaly, zhustená Bystrická premávka a šmykľavé cesty urobili svoje a tak prichádzam na parkovisko pri Trangoške už za šera. Všetci sú už ta het a tak rýchlo beriem výstroj a tiež vyrážam na sneh. Šľape sa celkom dobre a to aj napriek tomu, že takmer nič nevidím. Cestu už ale dobre poznám a pokiaľ nezmizne to biele po čom sa kĺžu moje lyže tak mám istotu, že idem po snehu a zrejme aj správnym smerom. Ticho a tma umocňujú pocit z pustej zmrznutej krajiny. Občas padne vločka a počuť iba pravidelné klepkanie viazania spliťáku a chrúmanie zmrznutého snehu. Oči si privykli a začínajú dokonca rozoznávať nepatrný tieň mojej postavy, ktorý spôsobujú svetlá zo zjazdovky na Chopku juhu. Niekde pri Halašovej jame zrazu badám blížiace sa svetlo. To bude pravdepodobne kamzík, ktorý ozbíjal skialpinistu. Nakoniec sa z toho vykľul len ten skialpinista, ktorý s letmým pozdravom okolo mňa prefrčal. Napriek mínus ôsmym stupňom mi je čoraz teplejšie. Začínam zhadzovať vrstvy aj napriek tomu, že začína pofukovať a norím sa do akejsi nízkej oblačnosti, z ktorej sa ľahko trúsia vločky. Dostávam sa do úseku zimnej výstupovej trasy a cez hustnúcu oblačnosť badám pravidelne blikajúce svetlo. V duchu dúfam, že sa Laky opäť raz nevybral mi naproti do tohto mizerného počasia. Neskôr s úľavou zisťujem, že je to len pohotovostný maják na streche chaty a tak nikto zo Svorky nevystavuje svoje chatrné zdravie nepriazni počasiu. Počas posledných tristo metrov k chate si kladiem otázku, prečo sa posledné tri roky zakaždým dostávam k chate vo fujavici, mizernej viditeľnosti a potme. Odpoveď nenachádzam a nakoniec mi je to aj tak jedno, lebo som už v chate a po zvítačkách mieri ku mne čajík, pivko a guláš, no a to zaženie všetky nečisté myšlienky. Zvyšok večera strávime v odborných diskusiách na rôzne kultúrno-spoločenské témy a spomínaním na naše podujatia minulé. Štatistika z účtu na druhý deň hovorila niečo o takmer päťdesiatich pivách, ale kto by veril tak nízkemu počtu. Ide sa spať, kým sme ešte ľudia a nie zvery.

(štvrtok) Noc bola dlhá, horúca a väčšie voloviny sa mi už dávno nesnívali. Ale už je tu chvalabohu ráno a pred nami krásny deň. Raňajky, káva, prípravy, východ slnka a ide sa na Ďumbier. Momko a Siťo vyrazili ešte kým sme sladko spinkali. Momko, ten kučeravý fešáčisko, utekal rovno do práce, lebo vraj aj na nás povaľačov musí niekto robiť. Siťo si to ale ešte struhol cez Ďumbier a cestou nazad nás pristihol pri rannej hygiene. Smerom hore nám to ide fantasticky. Vybiehame na vrchol sťaby srnky a kocháme sa výhľadom. Inverzia v dolinách zakrýva hnusné mestá plné smradu a hluku a láka ku skoku ako do vatičky či perín. Nenecháme sa opantať a stvárame vrcholové fotky a ešte obdivujeme „ty panoramata“. Stŕhame pásy a šup dole. Hotová almázia. V noci na ten tvrdý podklad čosika nasnežilo a tak to ide jedna báseň. Už teraz vieme, že vybehneme hore ešte raz. V chate ale najskôr strovíme skorý obed a uhrádzame noclažné a konzumné. Už na ťažko, plne vybavení, vyrážame opäť na vrchol Ďumbiera. Začína nepríjemne a prudko fúkať a v diaľke sa zbierajú mraky. Nálada klesá, ale nevzdávame sa. Naveľa dochádzame do sedla pod Ďumbier. Už sa nezdržujeme nejakými výhľadmi a rovno to otáčame nadol. Všetko nasnežené z povrchu odfúklo a tak zostáva len tvrdšia vrstva. Rozbiehame si to rovno do dolinky k Trangoške. Tentoraz sa to zaobišlo bez ujmy na zdraví, psychike či životoch, aj keď nejaký ten sneh za golierom by sa našiel. Balíme saky-paky a konvoj áut vyráža opäť k civilizácii.

 

Bratranec - Vrták


  • Zobrazení: 52
  • Zobrazení: 51
  • Zobrazení: 49
  • Zobrazení: 48
  • Zobrazení: 49
  • Zobrazení: 47
  • Zobrazení: 76
  • Zobrazení: 51
  • Zobrazení: 46
  • Zobrazení: 50
  • Zobrazení: 48
  • Zobrazení: 48
  • Zobrazení: 44
  • Zobrazení: 44
  • Zobrazení: 43
  • Zobrazení: 50
  • Zobrazení: 53
  • Zobrazení: 47
  • Zobrazení: 43

Pridať komentár

Bezpečnostný kód
Obnoviť

Copyright 2019  Horskí Cocoti - HOCO