^späť

foto1 foto2 foto3 foto4 foto5
foto5

Posledné komentáre

Login Form

KAZACHSTAN 2018

Kazachstan 2018_5Náš skialpový výlet v Kazachstane začal na letisku v Almaty. Len päť minút potom, ako sme opustili terminál a ja som preberal auto, dvaja chuligáni si zapálili cigi mimo na to vyhradené miesto. Samozrejme ich odchytil policajt a odviedol ich na policajnú stanicu. Trvalo nejaký čas, kým chlapci vyšli von. Pochopili totiž, že páni policajti chcú pomastiť vrecko, nie štátny rozpočet. Ostali ľahší „len“ o 10000 Tenge /25€/ aj napriek tomu, že policajti chceli viac. Presunuli sme sa k nášmu ubytovaniu, kde nás v skorých ranných hodinách (o tretej) čakal domáci Artiom.

Domovom na tento týždeň sa nám stal  slušný, moderný, dvojizbový byt, vzdialený len pár metrov od mega nákupného centra. Večere a nákupy rôzneho druhu sme realizovali práve tam.  Boli sme šťastní, keď sme sa zložili a mohli ísť spať. Ale ako správni Slováci sme museli zapiť šťastný prílet tradične: DO DNA.

Ráno sa prebúdzame. Päťhodinový časový posun spravil svoje a vcelku rozbití po dlhej ceste, naberáme sily. Balíme a o 10-tej odchádzame na prvú skialpovú túru, ktorá začína v lyžiarskom stredisku Shimbulak. Hneď na prvej ceste si Ala zvyká na šoférovanie v kazašskej zasmradenej metropole, kde každý jazdí na naše pomery dosť divoko. Lanovkou sa vyvezieme do výšky 2200 m.n.m. Nemilo nás prekvapuje malé množstvo snehu. S lyžami na batohu kráčajúc po asfalte, sa priblížime k zasneženej ceste. Obúvame lyže a šliapeme dolinou, kde nás obkolesujú štíty Zailijského Alatau, severnej časti pohoria Ťan-Šan. Dostaneme sa do výšky 3100 m.n.m k meteorologickej stanici, pri ktorej je skromné odpočívadlo. Tu sa skryjeme pred chladným vetrom a dáme niečo pod zub. Musím povedať, že sme boli dosť vyčerpaní po tak dlhej ceste a únava sa prejavovala aj na našom výkone. Ja s Alou sme sa vybrali do žľabu, kde bola stopa. Bolo cítiť, že sme vysoko. Náš výkon bol celkom fajn, pretože k turistom, čo prešliapli stopu sme sa priblížili naozaj rýchlo. V diaľke za nami sme videli Maťa a Filipa. Obaja to otočili skôr. Ich tempo zrýchlil odtrhnutý pes zo spomínanej meteorologickej stanice. Za neustáleho nadávania počas jazdy (každá skala = p..., k....) zišli do lyžiarskeho strediska a počkali nás pri pivku. Vo výške cca 3400 m.n.m. sme sa rozhodli, že ideme dolu aj my. Lyžovačka nič moc, skĺznice pocítili, že je pod nimi naozaj málo snehu.

Druhý deň sa vyberáme do doliny Veľkého Almatinskeho jazera (VAJ), kde sa platí vstup do parku 400 Tenge za osobu. Čím vyššie sa vezieme autom, tým je cesta neschodnejšia. Auto nechávame odstavené pri ceste. Lesom sa dostaneme k chate. Alenke sa uvoľnilo viazanie, preto poprosím miestneho údržbára, či nám nemôže požičať skrutkovač. Opravy sa iniciatívne chytí sám, no so skrutkami ani nepohol. Skrutkovač chytím do ruky ja a s vypätím všetkých síl viazanie dotiahnem. Údržbár nám za ten čas oznámil to, čo sme si už dávno všimli: „Toho roku je veľmi málo snehu.“ Pokračujeme ďalej dolinou po stopách skútra, ktorý nám ušetril časť energie. Zaujímavá dolina sa začína zužovať do úzkeho lievika. Svah strmo stúpa, až sa  dostaneme do miesta, kde začína ľadovec. Po dohode sa otáčame a cestou k autu sa zastavíme na pivo v chate, kde nám požičali skrutkovač. Prekvapuje nás Kozel s českou nálepkou. Spustíme sa na lyžiach k autu. Po ceste ešte pomáhame vyhrabať jedno zapadnuté auto. V obchode s potravinami zablúdime do oddelenia     s alkoholom. Do košíka naberám viac druhov miestnych pív. Dnes večer budeme testovať chuť, aby sme vedeli, ktoré budeme do konca pobytu kupovať. Maťo zoberie fľašu vodky, vraj: „veď sme v post ruskej krajine, tak budeme piť vodku“. Z testovaných desiatich pív nám chutia len dva druhy, ktoré sme si do konca týždňa zvolili za pitný režim. Vodka sa na prekvapenie pije dobre. Neškriabe, keď sa leje dole gágorcom a to ma teší.

Tretie ráno sa všetci prebúdzame bez bolehlavu, čo nás utvrdilo, že budeme kupovať len túto značku. Po výdatných raňajkách vyrážame do doliny VAJ. Dnešný cieľ je jazero, odkiaľ zvolíme ďalšiu trasu. Zaumienili sme si, že autom sa dnes musíme dostať vyššie ako včera. Podarilo sa to, síce za cenu tlačenia auta (mal som troch otrokov), ale vyšli sme o 200 výškových metrov vyššie ako predošlý deň. Okolo jazera sú výstražné tabule, aby sme sa k nemu nepribližovali. Rozhodli sme sa obhliadnuť kozmickú stanicu. Asi po 200 metroch vybehne k Maťovi a Filipovi chlapík, ktorý nás posiela  trasou popri jazere. Chodník údajne vedie až ku Kirgizskej hranici. Chlapík vbehne do domu a odtiaľ nám nesie ukázať svoje lyže. Prekvapení hľadíme na skokanské lyže, ktoré sú skrátené na dĺžku jedného metra. Viazaním má byť remeň prichytený obyčajnou skrutkou  durch cez skĺznicu. Pri otázke ako na tom šliape hore svahom, odpovedá: „Pásy nepoužívam, naštím si na skĺznicu a to ma drží na snehu.“  Prechádzame odporučenou trasou a tak sa popri VAJ dostávame na opačnú stranu jazera. Pokračujeme ďalej po chodníku pod Pik Sovetov. V tejto doline je ešte menej snehu ako v predošlej. Tajne dúfame, že za ďalšou zákrutou objavíme žľabík, kde by sme si konečne poriadne zalyžovali. Počasie sa zhoršuje, do hmly sa púšťa aj sneženie. Otáčame sa späť k autu. Cestou domov sa zastavíme v Gruzínskej reštaurácii. Všetci sme hladní, chutné a sýte jedlo zalievame čapovaným pivkom. Obžratý odchádzame domov. Z chladničky vyberáme pivko na osvieženie a vodečku na vypálenie červa.

Štvrtý deň sa vraciame do lyžiarskeho strediska Shimbulak. Lanovkou sa vyvezieme na najvyšší bod. Spolu s nami cestujú dvaja Taliani. Maťo nás prekvapuje svojou taliančinou. Púšťame sa do doliny, kde je prešliapnutá trojdňová stopa. Tak ako na iných miestach, aj tu sme sami. Kazaši totiž neskialpujú. Dostaneme sa pod sedielko, kde nechávame lyže. Pre zaujímavé výhľady si vybiehame len v lyžiarkach. Cestou nazad sa snažíme zlyžovať pokiaľ to ide. Lyže trpia. Sem tam hádžeme „papuliaky“ do snehu. Dostávame sa k vrcholu lanovky, odkiaľ si konečne schuti zalyžujeme na zjazdovke s kilometrovým prevýšením. Cestou domov beriem partiu do známej reštiky, ktorú som navštevoval počas leta. Všetkým chutilo. Spokojnosť pohladila dušu aj pri výslednom účte. Večer tradične zalievame úspešný deň dvoma fľašami vodky.

Ďalší deň ostávajú chalani celý deň lyžovať na zjazdovke. Ja s Alou idem opáčiť žľabík, ktorý sme si obhliadli prvý deň. Vyzerá to na dobrú lyžovačku. V dvoch tretinách mi dochádzajú baterky, ale pohotová Alenka vytiahne zázračnú tabletku, vďaka čomu ma postaví nazad na nohy. Dosiahneme spoločný vrchol a užívame si lyžovačku. Sneh bol jemný ako kryštálový cukor. Ak sa lyže zaborili hlbšie, pocítili dotyk so skalami. Podvečer sa stretávame s chlapcami na pive v Shimbulaku. Večer plníme hladné bruchá vyprázdňovaním chladničky a dopíjaním vodky.

V sobotu ráno sa prebúdzame bez chuti na ďalšie škrty na skĺzniciach. Rozhodujeme sa pre kultúru. Navštívime Kazašské múzeum, kde nás prekvapilo vstupné zadarmo. Navštívime aj najväčší trh v meste tzv. Zelený bazár, kde dokupujeme posledné darčeky a konské klobásy. Po nákupoch sa ešte vyvezieme na obhliadku mesta v obrovskom Ruskom kole. Popoludní Alenka s chalanmi zmenili názor a tak sa ešte vybrali na večerné lyžovanie do Shimbulaku. Sobotná premávka v meste bola omnoho pokojnejšia, preto nám cesta trvala tretinu času ako v pracovný deň. Po nočnom návrate na byt nás čakalo rýchle balenie a skorý ranný presun na letisko.

Aj keď snehové podmienky neboli ideálne, čo pocítili predovšetkým naše lyže, táto časť Kazachstanu stojí za návštevu. Napriek pár nepríjemným maličkostiam (policajti, smog), sa tu oplatilo stráviť zaujímavých 7 dní.

Momo, Ala, Maťo, Filip

 


  • Zobrazení: 83
  • Zobrazení: 80
  • Zobrazení: 81
  • Zobrazení: 81
  • Zobrazení: 120
  • Zobrazení: 79
  • Zobrazení: 94
  • Zobrazení: 90
  • Zobrazení: 88
  • Zobrazení: 81
  • Zobrazení: 81
  • Zobrazení: 88
  • Zobrazení: 85
  • Zobrazení: 82
  • Zobrazení: 74
  • Zobrazení: 79
  • Zobrazení: 79
  • Zobrazení: 82
  • Zobrazení: 77
  • Zobrazení: 76
  • Zobrazení: 72
  • Zobrazení: 73
  • Zobrazení: 73
  • Zobrazení: 75
  • Zobrazení: 76
  • Zobrazení: 79
  • Zobrazení: 80
  • Zobrazení: 79
  • Zobrazení: 74
  • Zobrazení: 73
  • Zobrazení: 70
  • Zobrazení: 68
  • Zobrazení: 69
  • Zobrazení: 66
  • Zobrazení: 70
  • Zobrazení: 67
  • Zobrazení: 68
  • Zobrazení: 63
  • Zobrazení: 67
  • Zobrazení: 66
  • Zobrazení: 67
  • Zobrazení: 66
  • Zobrazení: 67
  • Zobrazení: 70
  • Zobrazení: 73
  • Zobrazení: 67
  • Zobrazení: 67
  • Zobrazení: 67

Pridať komentár

Bezpečnostný kód
Obnoviť

Copyright 2018  Horskí Cocoti - HOCO