^späť

foto1 foto2 foto3 foto4 foto5
foto5

Posledné komentáre

  • Krížna - Ramžiná - Krížna - Rybo - VIDEO

    Dakujem
    som rad ze sa paci
     
  • Krížna - Ramžiná - Krížna - Rybo - VIDEO

    Velka poklona
    Parada, velmi pekne spravene video. Tie zabery z ...
     
  • Vianoce, ako na jar

    Snehomili..
    No krasne .ani ste nestihli vytravit a uz drsr ten ...
     
  • Dobrý začiatok 2017 - video

    Poklona
    Krasne ste to odpalili,techni ka prasanová užasná,Zdenko ...

Login Form

Gruzínska anabáza

Kazbegi - Gruzinsko_15Nič. Žiadny auplauz kapitáňovi boingu. Ani hovno! Veď z nás dušu vytriasol! Vari sme pristáli na betónke z Turčianskych do Martina? 

... a takto sme sa ocitli v Gruzínsku, o ktorom sme počuli toľko superlatívov. Sme partia ôsmich nadržaných skialpinistov z rôznych kútov Slovenska a rôznych generácii: Momo, Jozef, Martin st., Martin ml, Fefe, Ondrej, Filip a Vlado. Iniciátorom bol Momo, ktorý s touto myšlienkou zaútočil na mňa tušiac, že ma okamžite zlomí.

Za 5 minút ma mal. Rovnako málo roboty som mal ja s ostatnými.

Vytrúsili sme sa teda v meste Kutaisi z lietadla a hodnú chvíľu stepovali pri batožinovom páse, keďže už všetci mali svoje batohy, len nám chýbal vak so 4 pármi lyží. Už sme ho videli niekde v Sydney, nakoniec sa však našiel len vypadnutý z pásu z dohľadu našich očí.

Hneď pri východe z haly si nás odchytili taxikári, ťapli sme si a Mercedes Vito bol náš. Šofér, volal sa Zaza, nadžgal naše batohy do auta, čo nevošlo priviazal na strechu nedôveryhodne pôsobiacim špagátom, ale nejakým zázrakom sme nič nestratili.

Kazbegi - Gruzinsko_2Zaza. To bola teda postavička! Typický gruzínsky, malý,podstaditý krikľúň. Jazdil ako všetci ostatní: trúbil, predbiehal bez ohľadu na to, či je čiara plná alebo dvojitá, či ideme do zákruty a či sa oproti valí kamión, (začínam veriť v nesmrteľnosť).  Popritom nám rozprával o Gruzínsku, rodine, ukazoval na mobile fotky a videá ako tancuje na svadbe s pohárom vína na hlave. Nakoniec si pustil romantický film, pri ktorom striedavo plakal a preklínal záporné postavy. Toto nevymyslíš!

Po 5 hodinách takejto „ukľudňujúcej“ cesty sme dorazili do sedla Gudauri. Husté sneženie a zvyšujúca sa vrstva snehu na ceste presvedčila Zazu, že by bolo vhodné letné gumy opatriť reťazami. Zaza má na to veľmi jednoduchý spôsob: vyberie zdvihák, zodvihne auto, demontuje koleso, nahodí reťaz, primontuje koleso, spustí zdvihák..., ešteže na druhú stranu mu to Jozef zariadil normálnym spôsobom. Ani toto nevymyslíš!

Presun pokračoval. Prešli sme však pár km za sedlo a došli sme, stará mama. Na cestu vraj spadli dve lavíny, smer Stepansminda (po našom Štefanova mindža) je neprejazdný. A kua! Ostávalo nám posledných 20 km do cieľa, a teraz toto. No nič, všetko vybaliť, prebaliť, prerozdeliť, preobliecť, do lyží a avanti. Zišli sme lyžmo – pešky asi 6 km do dedinky Kobi, z kadiaľ sme sa konečne taxíkmi dotrmácali do nášho penzionika v Kazbegi (to je pôvodný názov Stepansmindi).

Ráno, po hojivom spánku, sme sa dali vyviesť Toyotami delicami, (tie tam má každý), hore ku kostolu Gergeti z 1700 do 2100 m n.m. Tu je nástup smer Kazbek, ktorý bol takým našim maximalistickým cieľom, ak budú vhodné podmienky. Dnes sme mali v pláne dostať sa nad 3000 m a dobre sa vyblázniť pri lyžbe. So stúpajúcou nadmorskou výškou snehu pribúdalo, nebol ešte ustabilizovaný, bolo jasné, že môže byť veselo. Jedna skupinka si to dala k hrebeňu oblúkom, my napriamo, čo bolo síce kratšie, ale v závere museli lyže na batohy. Hrebeňový prevej neveštil nič dobré, tak sme to pod ním otočili a vychutnali si dlhočizný zjazd až k potoku a dotiaľ už na pešo do Kazbegi. Zakotvili sme v reštike, kde zasyčali prvé pivá, zavoňala typická gruzínska pálenka Chacha(čača), po ktorej ráno nebolí hlava a Kchachapuri (kačapuri) akési prekladané placky plnené kadečím fajným. Väčšinou všetko za srandovné ceny. Ej, či nám bolo! Až kým mi nezazvonil mobil. Tušil som, že pohodička je v prdeli, volal Maťo ml., že ich prevalcovala lavína, že Fefe má v riti koleno a rameno, že prišli o jednu lyžu, jedno viazanie, dvoje palíc, on s Ondrom dole zlyžúvajú normálkou a Filip s Fefem schádzajú akýmsi žľabom do nejakej dediny, o ktorej sme dúfali, že nie je už na ruskej strane. Podopíjať, záverečná! Lokalizovať ich, zavolať taxík, ísť oproti, pomôcť v záverečnej fáze zostupu, pohotovosť a Fefe má vymaľované, noha v sadre. Zvyšok výjazdu musel, chudák, presedieť a prekrivkať. Ale ešte že tak, mohlo to dopadnúť oveľa,oveľa horšie.

Nemôžem nespomenúť raňajky, pod ktorými sa každodenne prehýbal stôl. Hotové lukulské hody pozostávajúce z miestnych špecialít. Fajnotka nad fajnotku a také kvantum, že ani Ondrej, hoci robil čo mohol, to nedokázal do svojho bezodného žalúdka naládovať. Ale aspoň bolo čo do bachorca na obed ba aj k večernej chache.

Veľmi navštevovanou atrakciou Kazbegi je kostol Gergeti zo 7. storočia, nuž sme sa tam štyria, len tak, turisticky, vybrali čoto nové vidieť a pofotiť. Ostatní znovunarodení zatiaľ oddychovali a predýchavali včerajší zážitok pri pive a kamarátke chachi, v čom sme im po návrate ochotne pomohli.

Od začiatku sme pri pohľade z okna našej izby s Momom slintali nad žľabom, na ktorý sme mali výhľad priamo z postelí. K nástupu bolo treba vyšlapať len 300 výškových z domu na pešo. No nechoď tam! Zblízka to bol ešte väčší fešák ako pri pohľade z obloka a končil na hrebeni pekne nad 3000 m. Bohužiaľ v určitej výške začal byť sneh s naviatymi vankúšmi, nuž nechceli sme dráždiť hada bosou nohou, a tak sme radšej kratšiu bezpečnejšiu trasu počmárali viackrát.

Streda sa stala dňom pokusu vystúpiť na chatu Betlehemi (3600 m n.m.) a ráno vyraziť na Kazbeg. Maród ostal doma, piati vyrazili. Mne sa úspešne zapaľovali priedušky, tak som cúvol, Jožko solidárne ostal so mnou. Teda sme si aspoň vybehli a zlyžovali krásny žlabík, vzdialenejšieho suseda toho včerajšieho.

Večer sme sa nakoniec všetci postretali na tlačovke, lebo chalani to vzdali kvôli nepriaznivým podmienkam. Padla hmla, orientácia nulová. Múdro rozhodli, veď keď sme odchádzali, vrtuľníky ešte stále pátrali po dvoch stratených Poliakoch.

Predposledný deň väčšina zatúžila navštíviť ospevované lyžiarske stredisko Gudauri. My s Momom sme hneď povedali: „Na zjazdovku ani bohovi, my ideme zas do žľabu pokiaľ sa bude dať.“ Nakoniec teda vycestovali len Maťo s Maťom, ostatných zlákal náš zámer. Hrebeň sme pre lavinózne podmienky opäť nedosiahli, ale dostali sme sa podstatne vyššie ako prvý raz a stálo to za to.

Na druhý deň nás Maťovia svojim nadšením z Gudauri zlomili a išli sme tam všetci. Naozaj, klobúk dole pred tým strediskom. Kvalitne upravené zjazdovky, plno možností občerstvenia, a čo je hlavné, výber neupravených freeridových terénov. To sme si s Momom nemohli nechať ujsť a vyšľapali sme na bočný hrebeň s úžasnými výhľadmi. (Je pravda, že som pri tom s mojou kulminujúcou chorobou takmer zdochol, ale veď na prd mi bolo aj keď som sedel).

Čaká nás už len cesta domov. Do Kutaisi, do Pešti a do rodného mesta. Boli sme krátko, žiadalo sa ostať. Že prečo? Ľahká odpoveď. Gruzínsko, ako také nie je bohvieaký krásavec, ale Kaukaz, hory, to v tebe vyvolá emócie, zanechá spomienku. Dediny, mestá väčšinou nie sú pekné, žiadne architektonické skvosty, z nášho pohľadu skôr barabizne a zrúcaniny, ale práve TOTO je Gruzínsko. Ľudia sú ošumelí, pohodlní, leniví, na pohľad neprívetiví, ale v skutočnosti veľmi ústretoví a pohostinní. Takí gruzínski. Jedlo? Každé jedlo je kulinárskym zážitkom, sladké, slané, syry, mäsité, bezmäsité... každý si pochutí. Chacha? Kvalitná, chutná, lacná.( Veď na Prednej hore ťa dajú do poriadku.)

Jednoducho:Toto nevymyslíš!


  • Zobrazení: 112
  • Zobrazení: 113
  • Zobrazení: 118
  • Zobrazení: 108
  • Zobrazení: 103
  • Zobrazení: 113
  • Zobrazení: 110
  • Zobrazení: 110
  • Zobrazení: 104
  • Zobrazení: 101
  • Zobrazení: 108
  • Zobrazení: 101
  • Zobrazení: 108
  • Zobrazení: 101
  • Zobrazení: 146
  • Zobrazení: 103
  • Zobrazení: 103
  • Zobrazení: 101
  • Zobrazení: 97
  • Zobrazení: 97
  • Zobrazení: 98
  • Zobrazení: 102
  • Zobrazení: 95
  • Zobrazení: 113
  • Zobrazení: 102
  • Zobrazení: 95
  • Zobrazení: 99
  • Zobrazení: 105
  • Zobrazení: 107
  • Zobrazení: 98
  • Zobrazení: 98
  • Zobrazení: 101
  • Zobrazení: 96
  • Zobrazení: 89
  • Zobrazení: 94
  • Zobrazení: 98
  • Zobrazení: 97
  • Zobrazení: 109
  • Zobrazení: 106
  • Zobrazení: 104
  • Zobrazení: 110
  • Zobrazení: 104
  • Zobrazení: 104
  • Zobrazení: 98
  • Zobrazení: 99
  • Zobrazení: 100
  • Zobrazení: 101
  • Zobrazení: 104
  • Zobrazení: 103
  • Zobrazení: 104
  • Zobrazení: 95
  • Zobrazení: 96
  • Zobrazení: 88
  • Zobrazení: 102
  • Zobrazení: 92

 

Komentárov  

0 #2 HiadlovskýJozef 2017-03-30 11:49
[quote name="Jozef"]Bo lo tam super,určite tam ešte zavítam a super partia :-)
Citovať
0 #1 HiadlovskýJozef 2017-03-30 11:46
Bolo tam super,určite tam ešte zavítam
Citovať

Pridať komentár

Bezpečnostný kód
Obnoviť

Copyright 2018  Horskí Cocoti - HOCO