V piatok ráno volám Kaktusovi, že sa cez víkend chystám na

Ďumbier a Chopok, reku či sa nechce pripojiť. V duchu svojich tradícií najprv nadšene súhlasí

aby mi to večer odriekol, že už vraj bude zlý sňah.

Tak v sobotu ráno pekne sám o pol siedmej na Trangoške. Z dvojmetrového snehu spred

dvoch týždňov ubudol meter, ale ešte stále je ho dosť. Krátko zastavujem až na slniečku nad

chatou a potom až pri kríži, ktorý sa už zasa podobá na kríž a nie a zmrzlinu. Počasie parádne,

bezvetrie a také teplo, že idem do trička. Pri zjazde do Krúpovej hoľe stretávam kamzíky

(pôvodne som chcel napísať že vyrušujem, ale lenivé zdvihnutie hlavy a znudené mrdnutie

plecom sa vyrušovaním asi nazvať nedajú), v Širokom obúvam pásy a kúsok pod Chopkom,

keď ma začne dobiehať hlad vyhlasujem desiatovú pauzu na slniečku. Okrem hladu ma tu

dobehli a ofúkli aj dvaja pretekárski skialpový fešáci.

Na Chopku vzhľadom na preľudnenoť ani nezastavujem a ťahám ďalej na Dereše, kde si

dávam poslednú výhľadovú pauzu. Zadnými Derešmi do Krúpovej, v poslednom úseku už

pomedzi trávu a po asfaltke napešo k autu odstavenému na Trangoške.

Ten Kaktusov zlý sneh som nikde nestretol.

Cuco