foto1
foto1
foto1
foto1
foto1
foto5

Posledné komentáre

  • Na Tri krále o krok dále.

    Rybo
    Nemame ziadne info, ale auta parkuju aj hore
     
  • Na Tri krále o krok dále.

    Rybo
    Ahoj, chcem sa opytat ci nahodou nevies aka je ...
     
  • Gerlachovský štít

    Sezona
    Bolo suprovo. A ty ako si na tom , dufam ze lyze ...
     
  • Gerlachovský štít

    Paradny piatok
    Gerlach ma kvoli vysokej navstevnosti vobec nelaka.

Login Form

Postalm-Klamm Klettersteig

 

Ráno odchádzame z campu pod Drachenwandom k nedaleko

vzdialenej oblasti Postalm. Pri vstupe do doliny sa platí mýto 5 eur na osobu a cesta stúpa

krásnou prírodou niekam hore do neznáma. Odstavujeme na parkovisku s tabuľou kde je

podrobne zobrazená ferrata. Keby sa dali zachytiť aj emocie na tu tabuľu určite by tam boli.


Z parkoviska treba zostupiť strmo dole a približne v polovici chodníka je nenápadná odbočka na

ferratu Postalmklamm. Kedže momo s micou šli popredu a zmizli nám z dohľadu, ja s Helenkou

a Kianou odbočku míňame a po chvíľke bludenia stretávame skupinku ľudí, ktorí nám

vysvetľujú že sme zle a musíme sa vrátiť k danej odbočke. Ked

konečne prichádzame na začiatok kaňonu, máme stratu na moma približne 20 min. obliekame

sety a prvá atrakcia je ľanový most, ktorý je celkom vysoko nad potokom a kýve sa akoby ste

sedeli na jachte na robzburenom mori a k tomu vypili fľašu rulandského. Ked tuto časť

zdolávame v duchu si myslím že tadial už naspať ísť nechcem. Ale to ešte neviem , že to bol v

ten deň najluxusnejší most  Začína sa postupne ferrata najskôr na krásnej lávke a potom

prechádza na kolmé steny kaňonu a čoskoro sa dá postupovať už len po nabitých koloch na

kolmej skale. Hned na začiatku počujem ako všetci predo mnou híkajú, keďže nevidím za skalu,

plný očakávania a nedočkavosti sa približujem až híkam aj ja. Treba prejsť na druhú stranu cez

ľanový most, ktorý je robený z jedného lana na nohy a druhého na ruky, ked vidím ako sa to

kýve vyschína mi v ustach. Pod nohami v hlbke potok, bo bokoch vysoké steny, neostáva nič

iné len zaťať zuby a ísť do toho. Odvahu mi dodáva Helenka, pri ktorej usmeve zabudnem aj na

to že sa to kýve a mam pocit že idem po normálnej ceste  Zároveň som sa naučil nové slovo

redne mi, ktoré som v ten deň ešte počul občas  Na tomto mostíku sa človek otestuje ako je

na tom so psychikou a zavratami, další pohyb po stenách je už príjemný síce riadne

exponovaný ale je sa na čo pozerať. Z hlbky vychádza príjemný chlad potoka, samotný kaňon

sa nám stále viac otvára a zároven dvíha do výšky, ponúka nádherné pasáže a ľudia okolo mňa

kukajú akoby boli v rozprávke. Jediná škoda je že v týchto exponovaných usekoch je mi

zrkadlovka uplne zbytočná kedže manipuláciou s nou je celkom slušným hazardom. V najužšej

časti kaňonu sa dostávame na miesto kde sú steny od seba vzdialené približne 1,6 m. Na tomto

mieste sa chvíľu zasekávame pretože to treba preskočiť na druhú stranu. Je tam len istiace

lano, keby to chcel niekto kratší preručkovať podobne ako to spravila Mica. Po chvíľke

povzbudzovanie tento úsek prekonávame a krásny traverzom sa dostávame k miestu kde z

protiľahlej steny padá terasovitý vodopád a ferrata vedie k dalšiemu mostu pod ním. Tento úsek

je podľa mňa najkrajší a poskytuje aj miesto na sedenie a chvíľu rozptylu zoči voči vodopádu.

Zostupujeme na posledný mostík ktorý je už celkom príjemný a v tomto mieste opúšťame kaňon

aby sme šli cez les k poslednej časti feraty ku stene Gamsleckenwand. V lese ideme popri

niekoľkých terasovitých vodopádoch a každá jedna časť ponúka nádherné pohľady až

objavujeme romantické miesto kde fotíme o sto tristo.

Ked prichádzame k poslednému úseku ferraty, Momo je už v stene a už nás nepočuje. Po

chvíľke pozorovania sa Helenka, žena s telom lačného úhora, pohľadom Pocahontas a s

veľkým srdcom vydáva do steny akože na skušku. Po chvíľke skušania zisťujem že je už v

useku z ktorého nevedie cesta dole  Trošku váha ale po povzbudení sa dostáva za toto ťažké

miesto a postupne sa mi stráca z dohľadu. Kiana ju rovnako nasleduje a ja si v duchu hovorím

že dnes je menej viac. Vydávam sa peším chodníkom, ktorým sa dá ferrata obísť hore s tým že

tam baby počkám a pôjdeme k autu. To sme ešte nevedeli že každý z nás bude blúdiť. Ale

nakoniec sme sa stretli a zostupili k autu plný zážitkov a emocií zo skvele stráveného víkendu.

Celkovo sa ferrata považuje za obtiažnosť D a čisto jej čas sa odhaduje na 3 hodiny,

prevýšenie je približne 500 metrov, kvalita istenia je podľa mňa na výbornej úrovni.

Posledný úsek

Ten posledný úsek „mi redlo“ celúdobu, noha sa mi miestami trepala, takž som sa

ukludňvala tý, ž je to predsa len pre ľdía ja som čovek tiež tak to dá. Napriek tomu,

ž to skutoče bolo náočélen na začatku a na konci, ma to trochu rozladilo, takž som si

úlne neužla výľdy, zato ten pocit, keďsom sa vydriapala hore s pocitom prekonania samej

seba bol skvelý Mô veľýobdiv Janke, pretož prvýúek vzľdom na to, ž mala kráky

odsedá, ho viacmenej vôec nepoužla a držla to na len na rukáh. (Takž neviem o akýh

slabýh rukáh to bola reč pretož ja som odsedáala pri kažom úeku) a prizná sa,

viacmenej celúcestu som si prepíala aj odsedá, (pre istotu, tak mi redlo :D

Hela a Kaktus


Pridať komentár

Bezpečnostný kód
Obnoviť

Copyright 2021  Horskí Cocoti - HOCO