^späť

foto1 foto2 foto3 foto4 foto5
foto5

Posledné komentáre

  • Krížna - Ramžiná - Krížna - Rybo - VIDEO

    Dakujem
    som rad ze sa paci
     
  • Krížna - Ramžiná - Krížna - Rybo - VIDEO

    Velka poklona
    Parada, velmi pekne spravene video. Tie zabery z ...
     
  • Vianoce, ako na jar

    Snehomili..
    No krasne .ani ste nestihli vytravit a uz drsr ten ...
     
  • Dobrý začiatok 2017 - video

    Poklona
    Krasne ste to odpalili,techni ka prasanová užasná,Zdenko ...

Login Form

Totes Gebirge (Austria) – 28. – 31.8.2015

Totes Gebirge _1Účastníci zájazdu: Momo, Micka, Kaktus, Zuzka, Kalamita, Mirec, Hučo, Laky a Bratranec

Prípravy a plánovanie tejto expedície prebiehalo priebežne počas predošlých týždňov nielen pomocou sociálnych sietí, ale aj na bojovej porade u Červeného raka v BB. Cieľ bol jasný, avšak definitívne rozhodnutie o tom kedy vyrážame, padlo prakticky deň pred odchodom.

V piatok vyrážame na viacerých autách a navyše, každý z inej destinácie. Obsadenie vozidiel nám pekne vychádza aj na základe geografického rozmiestnenia jednotlivých účastníkov. Jedinou obavou bolo vyzdvihnutie Huča, s ktorým sme dohodli krízovú variantu, nakoľko panovalo určité podozrenie, že Kaktus ho vo svojej roztržitosti zabudne zobrať so sebou. V rýchlosti hádžem výstroj do batoha a utekám nakúpiť stravu a pivec. Cesta do Sliača za Lakym je pokojná a rýchla. Vo chvíli, keď parkujem pred Lakyho domom sa ozýva Kaktus, práve vyrážajúci na cestu zo Žiliny. Na Huča nezabudol. U Lakyho sa dozvedám, že Bystričania ešte nevyrazili. Nevadí, hádžeme veci do auta, púšťame rockovú hudbičku a frčíme smer Blava. Cesta uteká rýchlo a bez problémov, až na obchvat Nitry, ktorý je tradične nekonečný. So zvyškom svorky dohadujeme stretnutie na pohraničnej benzínke. Keďže nás prenasleduje hlad, s Lakym volíme návštevu rýchlych občerstvení v Auparku. Kýbeľ krídel a pár bagiet na čas uspokojí naše potreby. Frčíme ďalej. Cesta ubieha prekvapivo rýchlo a hladko. Po pár hodinách a už za tmy prichádzame do dedinky Hinterstoder. Chvíľu blúdime po veľkom zbernom parkovisku a hľadáme Kaktusa s ostatným osadenstvom, ktorí dorazili pred nami. Nikde nikoho. Tipujeme, že využili horný parkplac a tak skúšame šťastie inde. Nová voľba je korunovaná úspechom. Na hornom parkovisku nachádzame voľne pohodené spacáky a v nich zopár svorkáčov. Nálada je vynikajúca a tak im nedoprajeme kľudný spánok. Laky s fľaškou svätenej vody obchádza ležiace mŕtvolky a ako čertík podkušuje. Kaktus so Zuzkou hrajú formu a nenechávajú sa rušiť. Hučo ako správny svorkáč neodmieta a požíva. Zábava graduje s príchodom Bystričanov. Je až s prekvapením, že nikto z nich nerobí krky a požíva plnými dúškami z načatého večera. Pokročilá nočná hodina však neúprosne núti osadenstvo k spánku. Každý si líha kam môže, niektorí na zem, iný do áut.

Sobotné ráno nás tradične prekvapuje svojím skorým príchodom. Kávica je však mocný elixír, ktorý nenechá nikoho dlho pospávať. Momo odhaduje škody na novej a už prepichnutej nafukovacej karimatke. Dalo sa to však predpokladať, nakoľko sa rozhodol stráviť noc nie s Mickou ale s Lakym. Čo tí chlapci na tej karimatke v noci robili, len pánboh vie. Rýchle raňajky a balenie. S Hučom zisťujeme, že máme akosi príliš veľké a ťažké batohy. Zrejme to bude spôsobené množstvom nabalených chmeľových života budičov. Za všeobecného veselia však vyrážame na strastiplnú cestu. Diskusie o nových prírastkoch v našich výstrojoch nám spríjemňujú cestu. Neskôr sa rozmanitosť diskusných príspevkov rozširuje o nové veselé témy. Mirec s Kalamitou zaostávajú, čo v nás vyvoláva podozrenie o zajačích úmysloch. Je možné, že majú zaujímavý tekutý materiál, s ktorým sa nechcú podeliť. Teplota prostredia stúpa a my sa radujeme, že ešte stále ideme v tieni stromov. Perspirácia našich tiel však nenecháva na seba dlho čakať a s exponáciou terénu nastupuje aj hyperventilácia. Slniečko neúprosne pečie a ja pri neopatrnej manipulácii s ruksakom prichádzam o jeden kus vzácneho to chmeľového nápoja. Toľká škoda. Prielschutzhaus nás víta príjemným vzhľadom a útulnosťou. Rýchly snack z vlastných zásob, vybavenie ubytovania, príprava feratovej výstroje a ľahkých báglov pre rýchly výstup ľahkým alpským štýlom, bez použitia kyslíkových prístrojov a vyrážame smer Spitzmauer. Nástup na feratu je dlhší než týždeň pred výplatou. Slniečko praží, teploty stúpajú a zásoby vody sa míňajú. Sálajúce dolomitické šutráky nepridávajú na morálke osadenstva. Naveľa sa dostávame pod feratu. Stretávame dvoch trapošov, ktorí ani len netušia ako si správne obliecť úväzy a absencia prilby tiež hovorí sama za seba. Nastupujeme. Príjemná krátka feratka nás nabudzuje a nenápadne pripravuje na ďalší deň. Sosídž of lavers opäť zaostávajú. Možno dúfajú, že sa pod feratkou objaví nejaký pikolík rozdávajúci horúce párky a chladené pivo. Zatiaľ však, dávajú inštruktáž dvom stretnuvším trapošom. Na konci feratky zakempíme a tlačíme do seba veškeré zásoby. Padá rozhodnutie o výstupe na samotný vrchol Spitzmaueru. Batohy nechávame v starostlivosti Mirca s Kalamitou a frčíme nahor. Malá skupinka Varínčanov sediaca opodiaľ sa nevyhne našej návšteve. Kým sa však k nej poniektorí dostávame, Hučo už nasadzuje svoj hasičský šarm, ktorému podliehajú všetky prítomné dievčatá a žiadostivo hľadia na jeho vypracovanú postavu. Po jeho odchode sa ku skupinke ani nepokúšame priblížiť. Bol by to márny súboj. Pár vlahých pohľadov si síce od dievčat vyslúžime aj my s Lakym, avšak s Hučom sa fakt súperiť nedá. Výstup je síce rýchly, ale náročný. Vrchol nás víta nádhernými výhľadmi. Stretávame na vrchole pár rakušákov, ktorí už týždeň chodia po týchto horách. V duchu im trošku závidíme. Robíme vrcholovky a šup dole. V sedle si vyzdvihujeme batohy a rozhodujeme sa pre zostup alternatívnou trasou, čo neskôr hodnotíme ako blbý nápad. Cesta je dlhá, nudná, vyprahlá. Slniečko nám pečie na gebule a voda rýchlo dochádza. Vzdialené snehové polia pôsobia na nás ako výsmech týchto mŕtvych hôr. Trvá ešte dlhú dobu, kým sa dostávame do tieňa. Morálka výrazne klesá. Krásne výhľady a scenérie prestávame vnímať a sústreďujeme sa už len na vlastné myšlienky. Náležite morálne rozbití prichádzame na chatičku a útočíme na izbu a jedáleň. Obludné porcie pečeného bôčika prekladané čapákmi, nám spôsobujú nemalú radosť. Po doplnení energie a kvapalín prichádza na rad očista tiel v teplej sprche. Očista duší si chvíľu počká, ale nakoniec však aj na ňu prichádza rad prostredníctvom vychytenia vonkajšieho posedenia, s výhľadom na okolité hory, s pričinením pôsobenia povzbudivých nápojov. Plodné diskusie si opäť nájdu svoje miesto a čas. K tomu erárna gitarka spríjemňuje už tak pekný večer. Posedenie nám spríjemňuje aj povievajúci teplý fén, ktorý podporuje zotrvanie na tomto príjemnom mieste. Hučo so svojou hasičskou charizmou opäť na seba nenechá dlho čakať a doťahuje k nám sympatickú Krasňančanku Soničku. Vôbec sa tomu nebránime a zapájame aj ju do spotreby našich tekutých zásob. Po preklopení polnoci odpadávajú prvé osoby a idú do pelechov. Dôvodia skorým ranným vsávaním, čím sa my nenecháme v žiadnom prípade odradiť. Snáď im to ten najvyšší odpustí, lebo človek je tvor slabý a nedokáže sa ubrániť pokušeniam spánku a vytrvať vo svojej viere, ktorú by preukazoval celonočnou konzumáciou povzbudivých nápojov. Bohužiaľ časom podľahneme aj my pokušeniu a smerujeme do postelí.

Nápad vstať o piatej ráno je určite dielom Satana, ale nakoľko nás čaká vyše kilometrová ferata na Gross Priel a k nej dlhý nástup, tak nám nezostáva nám nič iné, iba vstať. Po predošlom nočnom hýrení je to o to ťažšie, avšak odmenou nám je nádherný východ slnka. Neskôr chválime myšlienku vyraziť prvej, nakoľko sa vyhýbame peklu páliaceho slnka pri nástupe ku ferate. Pod feratou konzumujeme prvé zásoby stravy a začíname nástup. Dnes sme tu prví, čo sa opäť ukáže ako ďalšia výhoda. Už tradične meškajúca dvojica v zložení Mirec + Kalamita tak vychytia plnú premávku na trase, čo ich ešte výraznejšie spomalí. Rebríčky a stupy v podvese nám osviežujú lezenie a poniektorí už začínajú nervózne nadávať a hromžiť, že sa vôbec dali nahovoriť na túto trasu. Zuzana sa prepracovala ďaleko dopredu a tak vidíme v diaľke už len jej sexi zadok a nohy. Laky pre zmenu nenastúpil na feratku vôbec a kopček berie útokom po turistickom chodníku. Slniečko začína opäť pripekať. Pri týchto náročných lezeckých výkonoch opäť začínam perspirovať, čo sa však rýchlo mení na regulárne potenie. Micka si užíva mojich akustických prejavov pri lezení a na ich základe podchvíľou očakáva drsné partie feraty. Ja si zas užívam výhľady na jej partie a tiež okolité pohoria. Hučovi za ten čas zmrzol úsmev na tvári a aj napriek výcviku jeho hasičskej profesie, nás za túto trasu preklína ako len môže. Užívam si celú trasu, aj napriek jej náročnosti. Posledné metre feratky už však začínam byť aj ja vcelku vyčerpaný a to ešte netuším, že nás čaká pekných pár sto metrov hnusnou šotolinou. Preklínam ten úsek, ale nevzdávam sa. Na vrchole nás už s úsmevom čaká Laky a poskytuje morálnu prvú pomoc. Zisťujem, že moje vyčerpanie bolo spôsobené nedostatočným prísunom stravy a tak to rýchlo naprávam. Zásoby tekutín výrazne poklesli a poniektorí už nemajú vôbec. Dávame vrcholovú fotku a rýchlo do chaty doplniť tekutiny. Cesta dole je čistý des. Pražiace slnko, páliace skaly a všadeprítomná sutina, po ktorej sa ide mimoriadne obtiažne. S Lakym si krátime úmornú cestu zaujímavými rozhovormi, neskôr sa však osoby a obsadenia v zoskupení menia a ja sa akosi odtŕham od ostatných a pajechám čo to dá. Pud sebazáchovy prameniaci z volania penivého je skrátka silnejší. Šťastne dorážam na chatičku a spúšťam program pitný režim. Orosené len tak zasyčí a púšťam sa do polievky. Sú tu už aj ostatní a tiež konzumujú čo to dá. Akosi mi je stravy opäť málo a tak skúšam šťastie s iným typom polievky. Občas je obtiažne rozlúštiť, čo si rakušania pod jednotlivými názvami jedál predstavujú. Mal som však šťastie, plný tanier mäsa a polievky je jednoducho dnešnou gastronomickou výhrou. Strava a pívec nás teda dočasne uspokojuje, avšak aj napriek tomu nesmelo a bojazlivo vyslovujeme názor, že plán na ďalší deň odmietame realizovať. Trmácanie po sutine v páliacom slnku skrátka nie je to, čo by nás nadchýnalo. S prekvapením a úžasom zisťujeme, že podobný názor má aj ON. Áno, ten, ktorý je vždy už dávno tam, kde my budeme na trase najskôr o dve – tri hodiny. ON, kučeravý fešáčisko. Syn Robocopa. Áno, MOMO! Naša radosť nepozná hraníc. Zľutoval sa nad nami biednymi červami a dovolil nám priblížiť sa k jeho tieňu. Dokonca mu odpúšťam aj tú, v najtemnejšom kúte mojej biednej duše schovanú nevraživú myšlienku na to, že sa so mnou pred nejakým časom škaredo poihral a nechal ma v hlbokom presvedčení, že sa s Mickou zobrali a ja som nebol hoden sa tej významnej chvíle zúčastniť. Už včera ráno na parkovisku som sa snažil s výčitkami svojho svedomia si ho udobriť exkluzívnou fľašou Brennivínu (pálenky čo som prepašoval z Islandu), nakoľko moje nečisté myšlienky sa uchyľovali k tomu, že by som naozaj aj mohol byť hoden jeho pozornosti. Ale to predsa vôbec nie je potrebné. Veď blahoslavení tí, čo nevideli a uverili. Nuž, ale poďme ďalej. Plány sa teda menia a snujeme nové. Rezultát je nakoniec taký, že Kaktus so Zuzkou pokračujú smer Slovinsko – Chorvátsko, Laky, Hučo a ja cez HardRockCafé vo Viedni domov a zvyšok partie na direct do Bystrice. Po bojovej porade nasleduje chvíľka hygieny a zraz na už obvyklom mieste za chatičkou. Snažíme sa doraziť zásoby povzbudivých nápojov, avšak s postupujúcou hodinou zisťujeme, že prehrávame. Gitarka nám robí náladu a kolektív pomaly stráca na početnosti svojej populácie. Už ani teplý fén nefúka jak včera a tak aj my pomaly opúšťame ťažko dobyté pozície. Našu poobedňajšiu radosť zo zistenia, že sa k nám do izby nasťahovala banda mladých Češiek kazí fakt, že je v izbe tma a tak sme radi, keď trafíme do vlastných spacákov a nie to ešte do spacáku k nejakej prítulnej Češke.

V pondelok ráno nastáva porealizačné vytriezvenie, balenie báglov, rýchle raňajky a veselý zostup k autám. Cestu nám osviežuje mladučká Varínčanka Zuzana, o ktorej mám podozrenie, že si o nás myslí, že sme asi dáke negramotné hovadá. Jedine Laky sa s ňou fundovane baví, ale troška v tom cítim aj ironický podtón, ktorý však dievčina nevie a ani kvôli svojej sebe strednosti, mladosti a neskúsenosti nemôže pochopiť. Úspešne nám tak ubehne strastiplná cesta nadol, avšak naše odvážne vystatovania sa, ako sa mrskneme dole do krásnej chladivej riečky, vystrieda už len ľahké ovlaženie s výhovorkou toho, že už sme príliš vychladli. Na parkplaci tlačíme do seba nejakú stravu a dopĺňame tekutiny. Nakoniec doráža aj zvyšok svorky a nám už nezostáva iné, len sa rozlúčiť a vyraziť k ďalším dobrodružstvám. Cesta domov ubieha vcelku rýchlo. Do Viedne dorážame v príjemnom obednom čase a už sa tešíme do HRC. Hučo je v tomto smere úplný panic, a tak ho zasvecujeme do tajov tohto podniku a súvisiacej kultúry. Legendary burgery a onion ringsy v nás miznú, ako cement v miešačke. Chvíľku posedenia pri nápojoch a už ideme na krátku exkurziu po podniku, kde je okrem čašníčok aj čo obdivovať. Rockerské gitary a oblečenie slávnych rockerských osobností zaujmú dokonca aj Huča. Nevynechávame ani rock shop a Hučo kupuje pre Hugina parádne HardRockové tričko. Po tomto kultúrnospoločenskom zážitku padá rozhodnutie vysadiť Huča v Trnave, kde naskočí na vlak do ZA, čo je pre neho výhodnejšia alternatíva, než sa trepať do Ružomberka a potom do ZA. S blikajúcou kontrolkou stavu paliva dorážame do Trnavy a snažíme sa dostať čím prv na stanicu aby Hučo chytil spoj. Je to napínavé, nakoľko ten sme už z diaľky videli prichádzať do stanice. Červená na semafore nám drása nervy. Hučo sa už v aute pripravuje na raketový štart. Necháva u mňa zbytočnosti a pripravuje si len ruksak. Piskot pneumatík, škripot bŕzd a nárek preľaknutej dievčiny sprevádza dramatické umiestnenie vozidla na zákaze státia. Auto však ešte ani poriadne nezastavilo a už vyskakujeme z vozidla. Hučo berie batoh, vmžiku sa s nami lúči a rýchlosťou svetla sa premiestňuje na stanicu. My už pokojne pokračujeme na benzínku nakŕmiť hladné autíčko. Cestou sa dozvedáme, že Hučo ten vlak nestihol. Nevadí, ďalší mu ide za necelú trištvrte hodinku. Zdarne sa dostávame do Sliača, kde vyskakuje Laky a ja odolávam pokušeniu zostať tu tiež a frčím do RK.

Bratranec (Vrták)


  • Zobrazení: 113
  • Zobrazení: 108
  • Zobrazení: 108
  • Zobrazení: 112
  • Zobrazení: 108
  • Zobrazení: 110
  • Zobrazení: 103
  • Zobrazení: 106
  • Zobrazení: 104
  • Zobrazení: 113
  • Zobrazení: 116
  • Zobrazení: 107
  • Zobrazení: 110
  • Zobrazení: 107
  • Zobrazení: 108
  • Zobrazení: 112
  • Zobrazení: 105
  • Zobrazení: 107
  • Zobrazení: 105
  • Zobrazení: 124
  • Zobrazení: 129
  • Zobrazení: 129
  • Zobrazení: 129
  • Zobrazení: 123
  • Zobrazení: 126
  • Zobrazení: 124
  • Zobrazení: 123
  • Zobrazení: 123
  • Zobrazení: 105
  • Zobrazení: 170

Komentárov  

0 #3 Ehm, ehm...momo 2015-09-29 22:22
no presne tak , niekto slubil a nenapisal, ale obetavy Bratranec sa hecol
Citovať
0 #2 Ehm, ehm...Bratranec 2015-09-29 06:22
Sa mi zdalo, že sa nikto nemá k činu, tak som napísal ja. :p
Citovať
0 #1 Ehm, ehm...Kalamita 2015-09-27 06:06
Dakujeme za článok...
Citovať

Pridať komentár

Bezpečnostný kód
Obnoviť

Copyright 2018  Horskí Cocoti - HOCO