Po famóznej sobote sa dohodneme aj na nedeľu. Napraceme sa do 2 áut a stretneme sa na parkovisku. Tu naskáčeme do lyží a hijó hore brehom. Pre istotu som vedúci zájazdu, teda výšľapu . Nie preto že stádo vede vúl , ale všetci sú odo mňa rýchlejší, tak ak nechcem dychčať a trpieť, musím udať rytmus. Keď vyštrikujeme na hrebeň, ukáže sa aj Oskar. Fotíme do nemlátom, lebo je naozaj čo. Momovi občas pokazíme záber, ale Fellini je tolerantný režisér. Hore zlepíme pásy a fuk ho doľava do redšej hory . Pomedzi smrečinu v prachu prachovom , keď to kus zhustne a les sa stane zmiešaným tak kúsok opatrne a zrazu sme na dne dolinky . O chvíľku z hory za nami vypadne chlapík čo nie je účastníkom nášho zájazdu, nik z nás ho nepozná.

K názvu- prvá je lavínová, druhé je druhové zloženie.Okrem iného som sa aj ráno o tretej prebudil. Nedočkavosťou. Tak o 4-tej ráno vstávam. Moskovského času. A nakladám najprv Moma a potom Alu. Do auta. Cestou preberáme okrem svetového mieru aj iné vážne témy.Hore vraj fučí, Minko hlásil ( preto sa moce v Starohorských vrchoch) . Tak to bude asi pravda. Takže sa skryjeme do závetria. Našli sme si sympatickú skrytú dolinku , ale neboli sme v nej prví. Niekto deň pred nami potiahol majstrovskú stopu. Neznámemu autorovi týmto ďakujeme. 

Po včerajšom relax dni, mi chlapci zavolali či som fik. Dohodli sme sa ráno smer Krížna. Paľo ma príde zobrať a oznamuje mi, Duško s nami nejde. Za tmy vyrážame na Krížnu po trase ktorou šla včera Martuška. Dnes sme nestihli východ slnka, na hrebeni nestretneme nikoho. Cez Krížnu prefrngneme na hrebeň smer Ostredok a pustime to dole Dlhým grúňom. Krásna lyžovačka v prachovom snehu a hlavne nekonečná. Odstrojíme sa a začneme šlapať už po vyšliapnutej stope naspäť na hrebeň. 

Za dodržania hygienicko epidemiologického režimu a pohybu v prírode v rámci okresu sa stretáme na donovalskom parkovisku. Vzhľadom na to že Rybô je zaváľané stromami, žľabík je pooraný stádom diviakov a situácia v doline je prinajmenšom napätá, sme skončili v stredisku. My 3 králi s 1 princeznou a jej dietkom (v kráľovských rodoch mám hokej, tak tiež asi princ?). Naskáčeme do lyžiek a legálnymi cestičkami sa cez krásny kanadský lesík vyhrabeme na hrebeň. Dole v hore je snehová perina, trochu fučí a zľahka sneží. Najprv úvodná polovrstevnica sa kúsok zostrmí v polyžovanej horo-lúke. Takže hore vcelku výživným cikcakom. Na hrebeni mlieko, občasne sa do nás oprie aj fujačik. Naobliekaní sme všetci vcelku statne. Okrem Vikiho- ten dal oldschoolovú flanelovú košeľu (musím po 25 rokoch znovu sprobovať- ak nejakú teda na seba napasujem).