Nedeľné ráno je nádherné ako to sobotné. Micka ma nechá na holičkách a idem sám do Blatnice. Šturec je poriadne premrznutý, miestami je je na ceste poľadovica. Opatrne prejdem cezeň, v Blatnici ma čaká prekvapenie, spravili tam parkovanie za peneži - 5€ . Ráno je poriadna kosa, na Ostrú som sa rozhodol ísť cez Blatnicku dolinu, lebo som tušil že tam bude svietiť slnko a bude tam teplejšie, bolo tak. Ako naberám výšku, začína pofukovať vetrík a je to dosť cítiť. Zo Zadnej Ostrej pokračujem hrebeňom cez skalné okno na Ostrú. Fakt zase nádherný ale chladnejší deň na turistiku. 

Túto túričku mám v plánoch už pekne dlho , konečne cvaklo všetko ak o malo- voľný víkend, pekné počasie, zdravé osadenstvo domácnosti. Takže skoro ráno odchod z domu- vzhľadom na mojich 2 spachtošov niečo po 10-tej. Cez Donovaly v krásnom počasí, Prašivá ako na dlani, dole do Ružomberka skoro prázdna cesta. Semafor na Donovaloch bez stopky preletíme . Parking v Kalemenoch- našťastie parkovacia bába nesedí v búdke ( lebo visa kartu asi cez úsmev nepreskenuje- nemám v peňaženke ani flocha, Ala detto). Odstavíme autíčko pri Močidle-a hore po žltej ( v pláne je okruh hore žltou a dole modrou). Čaká nás len 400 výškových. Pre Maťka malina. Po ceste akurát odmrznutej popri krásnych lúkach a pár info tabuliach- každú prečítame. Ani sa nenazdáme a sme hore. Vedeli si to páni v stredoveku pekne vymyslieť. Hrad s parádnym výhľadom. 

Už keď sme opúšťali BB, videli sme Krížnu pocukrovanú. Ako sme sa približovali ku Kraľovanom, všetky vrcholy Malej Fatry boli tak isto biele. V Štefanovej už bolo parkovisko skoro plné. Výberči nás skásol a vyrážame po zelenaj na dnešný výlet. V doline je poriadne chladno, postupne ako stúpame, začína sa otepľovať. Chodník je poriadne premrznutý, musíme isť opatrne aby nás nevystrelo. Miestami to prešmykuje, ale našli sme si spôsob ako po zamrznutej zemi prekľučkovať. Vzchádzame z lesa a slnko začne na nás poriadne piecť, rozdiel teploty je citeľný. V sedle Medziholie sa občerstvíme čajom a pokračujeme na vrchol Stohu. 

Konečne sa slnko ukázalo aj tu dole. Po ôsmej odchádzame do podhorskej obce Magurka. Auto odstavíme pri kostolíku a pomedzi chaty sa napojíme na žltý chodník. Hneď od začiatku je to poriadne stúpanie. Je to severná strana, tak dlhšie trvá kým nás začne ohrievať slnko. Dostávame sa ku kosodrevine, tu sa začína deliť chodník so žltou značkou a novým vypílením. Micka ide po starom a ja po novom , nakoniec sa stretneme na hrebeni. Sú tu krásne výhľady na cely hrebeň, Horehronskú a Liptovskú stranu. Hore pofukuje chladný vietor, poriadne sa pozapíname a pokračujeme po hrebeni až na vrchol Chabenca. Sme prekvapený koľko veľa ľudí stretávame na chodníku.

Za dedinkou Kostoľany pod Tribečom pokračujeme po rozbitej asfaltke až k horárni Jedliny. Pri nej na kraji cesty odstavíme auto a vydáme sa do hustého Bukovo Dubového lesa. Začiatok túry ide po dlhánskej aleji s miernym sklonom. Križujeme asfaltu, a od tohto miesta to začína stúpať. Začína padať hmla a čím sme vyššie, hustota porastu je redšia a hmla sa dá krájať nožom. Chodník je premočený a dosť nám to podklzuje na mokrom lístí. Na vrchole je pár malých skál s veľkým krížom, samozrejme obrastený stromami – keby bolo pekne počasie tak aj tak nemáte žiadne výhľady.

Tento víkend som sa vybral na dolniake. Cestou sme sa zastavili navštíviť nižšie položené pohoria, prvý v rade bol Veľký Inovec. Z diaľnice sme zbehli v Novej Bani do obce Stará Huta. Tu sme nechali auto a hmlou sme sa prebárali horami lúkami. Malo to svoje čaro, v takomto počasí sedí človek väčšinou doma. Viditeľnosť bola tak maximálne do 50m. Po červenaj značke sme smerovali k vrchol, ja som si myslel že nestretneme ani človiečka. Opak bol pravdou, na turistike sme stretli cca 20 ľudí, ktorím nevadilo počasie ako nám. Na vrchol sme sa museli predrať cez pár skál, je tam aj vyhliadka, keďže bolo také počasie, videli sme veľký prd. 

Sobotné ráno ako vyšité na peknú turistiku. Micka navrhla, keď je takéto počasie vybehnúť na Choč – vždy tam bola, keď bola na vrchole čepička. Zmenili sme východiskový bod a začínali sme za kúpeľmi Lúčky. Začali sme stúpať novou asfaltkou, potom sme zabočili do rozmočeného a zablateného terénu. Museli sme isť opatrne, lebo na listí to poriadne podklzovalo. Dostali sme sa k odpočívadlu Žimerová, odtiaľto to bola riadna prekážková dráha až do sedla Vráca. Veľa popadaných stromov na chodníku, ktoré bolo treba obchádzať a sem tam aj podliezať, bolo to spestrenie. Slnko poriadne pieklo, vietor vôbec nefúkal, miestami to bolo ako v lete. 

Auto odstavíme pod Hiadelským sedlom pri pamätníku SNP. Začneme stúpať po modrej značke, zo začiatku po asfalte asi po 700m zabáčame do rozprávkového lesa ktorý nás vypľuje v Hiadelskom sedle. Tu v kopcoch slniečko sa ukazuje sporadicky. Hmla sa prevaľuje cez kosku a cez hrebeň. Na vrchole Prašivej vidíme Chochuľu asi tak 5 min. a zase sa zastrie do tajomnej temnoty. Pred vrcholom Malej Chochule vidíme vidmo, to som už dávno nezažil. Celý čas ideme hmlou, v kútiku duše dúfame že pri dosiahnutí vrcholu sa to rozplynie. No ale opak je pravdou, zase pri dosiahnutí vrcholu vidíme veľký prd. Vietor je strašne studený, dlho sa na vrchole nezdržíme, vraciame sa naspäť po trase ako sme prišli na vrchol Chochule.