Cestu do Budapešti vyplnili vtipné poznámky a vážna diskusia o tradičnej rodine a dôležitosti zachovania tradícií. Na letisku jeden nemenovaný člen tímu /Miňo/ zistil, že Gruzia ešte nezačala povoľovať vstup na vodičský preukaz. Ostali sme štyria. Pred odletom sme ešte stihli zaujímavo poklebetiť s pravoslávnym kňazom Vladom a jeho ženou.

Po prílete do Kutaisi, hneď vo výstupnej hale, nás privolal ukazovákom miestny pánko. Chytili sme sa. 

Účinkujú: Bratranec, Momo, Laky, Cuco, Siťo, Igor, Lucia, Fany, Šmeťo, Odin.

(sobota) Cucova veštba z pred dvoch mesiacov sa teda naplnila. Inkriminovaný víkend je tu a my netrpezlivo očakávame začiatok toho najdôležitejšieho, čo sa momentálne na Slovensku deje: stretnutie Svorky na Štefáničke. Ráno si ešte viacerí ideme hodiť lístok s kandidátmi na prezidenta do volebnej urny a frčíme smer Ďumbier.

Dnes som si trochu prispal, v Rybo na moje prekvapenie vrchné parkovisko je už plne. Musím autom zisť na spodné. V doline je sneh ešte tvrdý, pri salaši už začína mäknúť. Ako stúpam k vrcholu pot tečie po mojom tele cícrom. Oblečenie je mokré ako žumpa, cítim sa ako v saune len stým rozdielom že som oblečený. Zajtra budem musieť zobrať iné oblečenie. Na Krížnej sa napijem poriadne vody, krásne počasie a tá viditeľnosť až do Maďarska. Dám dole pásy a zlyžujem do Suchej, lyžovačka parádna. 2 cm firnu a pod tým tvrdý sneh. Nasadím pásy ktoré sú mokré, čakám do kedy mi budú držať na lyžiach. Našťastie to vydržali až nad Štrosi kde som ich chcel dať dole. Zazvoní telefén a Duško ma kontroluje kde sa mocem. No niekto musí aj v sobotu pracovať. Spustím sa dole Štrosmi, tu je sneh asi 5 cm mokri a spodok stále drží.

Taky pekný týždeň, musel som si na piatok vybaviť dovolenku. So Šeďom prvý krát v tejto sezóne na lyžiach. Mal v pláne Ďumbier a severnú stranu Chopku, stačilo málo a hneď som bol rozhodnutý, že idem s ním. Na Trangoške poloprázdne parkovisko, slnko svietilo, to bude parádna šlapačka. Dolinkou až po Štefáničku bol sneh fajnučký, od Štefáničky to začalo byt mokré a prehnité. Na Ďumbiery sme boli sami dvaja, od západu sa dosť rýchlo natlačila oblačnosť a od kotla sa začala tlačiť hmla na hrebeň. Dáme dole /dosť mokré pasy/ a zlyžujeme to do Krúpovho sedla. Nakukneme do doliny ako to vyzerá, do pohody tak ju zlyžujeme až k roztrelke Široká dolina záver. 

Po práci vyrážam do Rybo. Idem vyvetrať hlavu po náročnom dni. Parkovisko upne prázdne, nasadím lyže a šliapem popri potoku k salašu. Stál je ešte dostatočné množstvo snehu na asfaltke. Sneh je primrznutý, v pohode sa dá šliapať až na hrb. Tam to začne byt primrznutejšie, musím riadne zasekávať lyže do snehu aby ma udržali. V polke Rybovského žľabu, ta začína byt aj zľadovatené, snažím sa hľadať stopu ktorou niekto lyžoval dole – tam ma to držalo celkom fajn. Dostal som sa na hrebeň, čistý ľad ako na klzisku. Dám dole pásy a zisťujem ze čelovka ostala doma. Našťastie mesiac svieti ako moderné LED svetla, lyžovačka je fajn. Aj v Kitzbuheli je ešte stále dostatočne množstvo snehu. A už len popri potoku k autu. 

Takýto krásny deň, by bol hriech ostať doma sedieť na zadku. Zo Štefáničky vyrazam po tyčovom značení na vrchol Ďumbiera. Duje síce poriadny južný vietor, ale vôbec necíti chlad. Zlyžujem späť na Štefáničku dám si občerstvenie a vraciam sa späť na vrchol Ďumbiera. Len s tým rozdielom, že pri druhom výšlape už so mnou stúpa na vrchol obrovské stádo ľudí. Na vrchole zvažujem dve varianty návratu na Trangošku, 1. priamo z vrchu to spustiť dole a 2. ktorý to aj vyhral, isť po hrebeni až na Chopok. Vietor síce fúka, hrebeň nie je sfúkaný na ľad, tak sa šľape na parádu. Sú krásne výhľady na všetky strany, balzam na dušu. 

Dnes sme tajne dúfali že predpoveď nebude taká ako písali na webe. Ale kuva zase sa nemýlili. Krížna bola zadekovaná už od Úpalzu. Auto sme nechali odstavené na 180tke zákrute v Tureckej. Pekne po žltej sme začali stúpať zvážnicou, až sme dorazili po veľké laviništie vypadnuté z Ramžinej. Preskočili sme cez potôčik a začíname stúpať lesným chodníkom k panenke Márii. Na chvíľu sa ukáže modré okno a tajne dúfame že to vydrží až po vrchol . No ale čo sme nechceli za 10min. Je opäť zadekované tak meníme plán za pochodu. Dáme dva najstrmejšie žľaby pri krížnej. Pasy dáme dole pi skalách na začiatku hrebeňa. Prvú lyžbu dáme do Bystrickej doliny. Je to len 150m ale parádna lyžovačka. Dovolím si tvrdiť, že je to najstrmší žľab v okolí Krížnej. Nad lesom dáme dole lyže a šupneme ich na bágle, hor sa naspäť na hrebeň.