Ráno o 6tej odchádzam z BB na Srdiečko, až po Tále bola inverzia a smoklil sneh. Nad Tálami nebolo ani mráčka. Ako som začal šlapať po vyratrakovanej zamrznutej zjazdovke, lyže mi podklzovalo a hrozilo že hodím tlamu. Tak som sa presunul vedľa vyratrakovaného a hneď to šlapanie išlo parádne. Pri Koske začalo poriadne fučať a nad hrebeňom sa začali prevaľovať veľké oblaky ktoré neveštili nič dobré. Zvážnica nad Koskou bola od zasnezovania totálne ľadová. Nejako som sa tade preštrikoval a dostal som sa po Predné Dereše. Tu zasnežovanie skončilo, a už sa len dalo po prírodnom snehu. 

Naše Tatry nám zavreli, tak sme sa vybrali do Poľských. Ráno odstavujeme auto v Zakopanom, zima je fajná , tak sa aj podla toho poriadne oblečieme. Dlhou promenádou sa dostaneme k začiatku lanovky na Kasprov vrch. Tá nepremáva pre údržbu, tak asi preto je tu toľko málo ľudí. Po žltej a modrej značke sa dostaneme k chate Murowaniec. Slniečko krásne svieti, ale napriek tomu je stále chladno. Od chaty pokračujeme po modrej značke k plesu Czarny staw. Malé občerstvenie na dobitie bateriek a šup poriadnym stupákom do sedla Krab. Od tadeto sa nám slniečko skrylo za vrchol Kościelca.

Momo podnietil moju grafomanskú vášeň. Takže takto sa to dnes udialo.

Krásne počasie sa ťahá už 2. týždeň. Žienka chce riadiť , takže my 2 čo neradi počúvame hukot vysávača ráno radšej vypadneme. Maťko frfle už doma - nemám rád, nejdem, nechcem,... (akoby som videl/počul sám seba pred 40-timi rokmi). Parkujeme na Čmelienci nad Ľubietovou. Pekne po značke smerom hore. Napodiv cestou hore stretáme len jedného cyklistu. Inak pusto. :-). Všetko je v Tatrách,Fatrách,Matrách. Našťastie. Pri chate mierna kríza so slzami. Nevytnem ho ( hot- už je iné tisícročie), radšej pomojkám, naložím na plecia a pokračujeme. Keď sa chodník zostrmí a mne sa hmlia sklá okuliarov, zložím ho z koňa.

Celý týždeň krásne počasie, ale tento raz to vyšlo aj na víkend. Bol by hriech ostať doma, tak sme sa vybrali do tatier. Asi po 10tich rokoch sme sa vybrali na Kôprovský štít. Ráno bolo chladne, zababúšený sme vykráčali asfaltkou k Popradskému plesu. Ako sme sa dostali nad pásmo lesa, slniečko nám začalo piecť na chrbát. Bezvetrie, až som ľutoval, že som si nezobral kratasi a krátke tričko. Od odbočky na Rysy, frekvencia ľudí sa znížila trojnásobne. Postupne vystúpame k Hincovým plesám. Počasie bolo neskutočné, štíty Tatranské krásne vysvietené jesenným slnkom, ideálne podmienky na fotenie a točenie. 

Druhý týždeň som sa chystal do Roháčov, a dnes to konečne vyšlo. Auto odstavím na parkovisku pod Spálenou, zaplatím 3€ za parkovanie. Hneď sa napojíme na asfaltku a kráčame za chladného rána k Ťatliakovej chate. Po celej trase je stále málo ľudí, ktorých predbiehame po lesnom chodníku do sedla Zábrať. Ako sa dostaneme do sedla slniečka krásne svieti, nehreje lebo fučí silný južný vietor. Už len pokračujeme po hrebeni, musíme nahodiť zimné doplnky. Vietor je silný a dostáva sa pod kožu. V duchu si vravím príprava na zimnú sezónu. Na vrchole Volovca sa dlho nezdržíme, rýchlo s klesáme do sedla a teším sa na retiazky na Ostrom Roháči.