Pre poslednú skúsenosť s nalepenými snehovými papučami na pásoch, brnknem Jirkovi ,a domov si donesiem impregnáciu na pásy . Tak ju v súkromí garáže v horizontálnej polohe a proti smeru rastu chlpov vystriekam. Na pásy nalepené na lyžkách. Večer sa dohodneme že sa ráno dohodneme kde. V aute padne pár návrhov, ale keďže sme uvedomelí, dodržíme pravidlá a z okresu sa autom nepohneme. V doline parkujeme na poslednom mieste. Dole zúri jar- no dobre, nezúri, tak trochu kokce. Ja by som aj lyžiarky hore na chrbte niesol, ale rýchlo ma presvedčia. Hore chodníčkom už cítiť medvedí cesnak. A aj ho vidno. Že si nazbierame cestou dole.

Ráno vystúpime z auta, trosku chladnejšie ale hrebeň je bez obláčka. Lyže šupneme na bágle a začneme stúpať chodníčkom k salašu. Tu na mňa zdiaľky niekto začne kričať Momooooo – hneď som vedel podľa hlasu, že je to kamarát Mišo so synom. Na diaľku prehodíme pár slov a pokračujem ďalej popri salaši. Tu vidíme, ako sa cez hrebeň prevaľujú oblaky a začína fúkať poriadne ľadový vietor. Dnes to hádam nebudeme musieť otočiť kvôli nízkej oblačnosti. Dostaneme sa k snehu a zhodnotíme že je dosť tvrdo, necháme lyže na bágloch a pokračujeme až na vrchol. Ešte cestou hore hovorím Palimu, po dvoch dňoch šliapania bolia celkom nohy a uvidíme na vrchole kam to spustíme. Fučííííííííííí poriadny ľadový severák, na vrchole sa dlho nezdržíme a šupneme to rovno za nosom dole do doliny. 

V doline odstavujeme auto, prázdne parkovisko. Dnes sme traja, Dušan musel isť pracovať. Slniečko svieti, a my pešobusom kráčame 3km k snehu. Aj keď sa k nemu dostaneme, lyže necháme na bágloch a pokračujeme na pešo na hrebeň. Pri salaši sa zatiahne a začne padať sneh, a poriadne fučať vietor. Dúfame kým vystúpime na hrebeň, že sa počasie umudry. Ale opak je pravdou, fučí, padá, na vrchol ani nejdem. Nasadíme lyže a po zmrznutom snehu zlyžujeme pokiaľ to pustí, dnes to bola taká hrkotavá lyžba – aspoň nám vytrasie svaly. Zase lyže dáme na bágle a schádzame lesným chodníkom k nášmu autu. A čo sa nestane, vylezie slnko a hrebeň je zase čistý bez oblakov. 

Ráno klasicky- Momo ma príde vydzdvihnúť, v aute celá partia, že nám načim lyže vetrať. V doline sme asi tretí. Teplomer ukazuje nejakých 6-7 st, včera pršalo , takže lyže na batohy a ideme horekáj. Nejaký som uzývaný, ako sa menil čas neviem sa nahodiť. Oko mi nejako k potoku zabieha a keďže sa azzuro nekoná , sledujem stav vody . Medveďov 550 (tuná hádam aj viacej) a uraveň vody podnimajetsia. Lyžiarkami miesime blato , ale na to predsa majú vibramové podrážky. Hore chodníkom nesieme, občas aj medvedí cesnak zavonia , ale ešte len tak nesmelo spod zeme 

Večer sa dohodneme že ideme niekam ,kde nikoho niet. Takže nie na Krížnu a už tobôž nie Hornojeleneckou dolinou. Ráno vstanem, mrknem predpoveď, hlásia fuker a pocitovku mínusovú , tak namiesto jarných na seba navliekam zimnie gate , ale goretex vetrovku napokon v aute nechávam .Takže ráno nakladačka do auta. Cestou netrepeme o sexe , ale počúvame Tomáša Klusa . Na parkingu sa kolektívne vycmágame- teda hlavne dnešní oslávenci. Snehu je v doline pomenej, už treba aj čo-to preniesť. Ale čo by sme kvôli lyžovačke a parádnemu snehu neobetovali. Na hrebeň sa dostaneme horou hrubou, nad ktorou vietor podúva.

Kto pri tomto názve čakal v článku obscénnosti, môže hneď prestať čítať. No dobre, nejaké budú, ale interpersonálnej korporálnej konektivity sa to týkať nebude. Včera sme si dali s Paľom pauzu , Momo sa v piatok oholil, tak som sa preventívne vyhovoril že ma bolí hlava. Ráno sa nasáčkujeme do auta , pred Starými horami nás obehne povedomé BMW , tušíme že v doline budeme až za ním. Aj to tak bolo, parkujeme tesne vedľa. Po prezutí a nastúpení trasy Momovi naznačíme nech fotí azzuro. Nie že dopadneme ako minule- keď sme slnko videli len ráno pri aute . Cestou hore preberáme športové aktivity a tréning.