Momo urýchlil časy odjazdov. 6:00 . Cestou naložíme Alu a pred 6:30 parking. Jo - a dnes vraj netočíme- zavelil rejžo. A že len rýchlo hore , dole Suchou, možno Štrosmi a domov! V doline jar, Momogán ani neprezúva do lyžiarok- info od Janíka že nesieme až and salaš. Ukeciam partiu- nechce sa mi do strma po chodníčku-tak ideme po asfalte. Po chvíli ajhľa ho- sneh a súvislý. Skáčeme do lyží, Momo skáče rovno do lyžiarok zapnutých vo viazku. Je to pán. :-).Sem tam ideme po slíži, ale vyzúvame až pred potokom. Potom zase prenesieme. Momo s Alou nad salaš, ja niečo aj na pásoch ešte preťapkám.Pri salaši lyže na batoh a hijó hore brehom.

Ráno sa dohodneme na klasický čas, ale ranní ptáče- víc sežere. Tak zburcujeme Paľa, ktorý je dnes vyvolený- čiže šofér. A o 6:00 hod padáme. Naložíme Moma a po chvíľke parkujeme pod zákazom. Nad cestou sa pasú jelenice , majú nás ale že úplne v pálke . Snehu tu už pomenej- kape ako divý, tak prenesieme zo 300 metrov a skáčeme do lyžiek. Hore dolinou, 2x prenesieme a cikcakom na Krížnu . Momo točí, bzučo lieta- teda ešte lieta. :-(. Na Krížnej to namierime smerom severozápadným a dole do Dedošky parádna lyžba. Ba priam pista. Momo šteluje bzučiaka, vzlietne, ale pritrafí sa galiba- urvala sa vrtuľka. 

Cestu do Budapešti vyplnili vtipné poznámky a vážna diskusia o tradičnej rodine a dôležitosti zachovania tradícií. Na letisku jeden nemenovaný člen tímu /Miňo/ zistil, že Gruzia ešte nezačala povoľovať vstup na vodičský preukaz. Ostali sme štyria. Pred odletom sme ešte stihli zaujímavo poklebetiť s pravoslávnym kňazom Vladom a jeho ženou.

Po prílete do Kutaisi, hneď vo výstupnej hale, nás privolal ukazovákom miestny pánko. Chytili sme sa. 

Účinkujú: Bratranec, Momo, Laky, Cuco, Siťo, Igor, Lucia, Fany, Šmeťo, Odin.

(sobota) Cucova veštba z pred dvoch mesiacov sa teda naplnila. Inkriminovaný víkend je tu a my netrpezlivo očakávame začiatok toho najdôležitejšieho, čo sa momentálne na Slovensku deje: stretnutie Svorky na Štefáničke. Ráno si ešte viacerí ideme hodiť lístok s kandidátmi na prezidenta do volebnej urny a frčíme smer Ďumbier.

Dnes som si trochu prispal, v Rybo na moje prekvapenie vrchné parkovisko je už plne. Musím autom zisť na spodné. V doline je sneh ešte tvrdý, pri salaši už začína mäknúť. Ako stúpam k vrcholu pot tečie po mojom tele cícrom. Oblečenie je mokré ako žumpa, cítim sa ako v saune len stým rozdielom že som oblečený. Zajtra budem musieť zobrať iné oblečenie. Na Krížnej sa napijem poriadne vody, krásne počasie a tá viditeľnosť až do Maďarska. Dám dole pásy a zlyžujem do Suchej, lyžovačka parádna. 2 cm firnu a pod tým tvrdý sneh. Nasadím pásy ktoré sú mokré, čakám do kedy mi budú držať na lyžiach. Našťastie to vydržali až nad Štrosi kde som ich chcel dať dole. Zazvoní telefén a Duško ma kontroluje kde sa mocem. No niekto musí aj v sobotu pracovať. Spustím sa dole Štrosmi, tu je sneh asi 5 cm mokri a spodok stále drží.