Po piatkovom výdatnom daždi sme sa vybrali do dedinky Blatnica. Nechceli sme sa veľmi zašpiniť, ale nemalo to opodstatnenie. Boli sme za frkaný, až od vrchu po spodok. Do Blatnice sme dorazili o 11:30 a bol veľký problém s zaparkovaním. Po 5 min. odišlo auto tak som zaparkoval na jeho miesto. Vytiahli sme bicykle z auta, nasadli a zabočili do Blatnickej doliny. Tato dolina bola úplne prázdna, stretli sme len dva turistické páry. Väčšina trasy bola vysušená, ale tam kde nezasvietilo svetlo bolo mokro. Darazili sme na koniec cyklotrasy, Spoj Rakytovských dolín. Kde sme sa občerstvili, zrelaxovali a po 10 min. vracali po tej istej trase naspak do Blatnice. 

Zimná sezóna je ukončená, lyže na padláši, pásy v skrini. Meteorkári hlásia pekný víkend. Kamoš Miško vymyslí túru z Vyšných Revúc na Chatu pod Borišovom. Odchod z BB prispôsobíme mojim domácim spachtošom. Parkujeme na začiatku žltej značky, odtiaľto zvážnicou. Mám nabalený vcelku slušný ruksačik(ani v zime taký nenosievam). Naši chalani si to užívajú - jašterice,motýle, chrobáky - všetko im ruky podáva. Baby kvákajú o oblečení - kabelky prebrať nestihli (máme pár turistických plánov, takže no problema). Stúpanie je pekné - nie veľmi strmé ,také akurát. Na moje prekvapenie v poslednom lesíku nájdeme aj celkom hojne medvedieho cesnaku. Pri prechode jarčoku Maťko vylepší topánky hnedou kamuflážou - našiel kus blata, tak hups do neho.

Akciu tentoraz vyprovokujem ja. Viem že Momo lyže ešte nespratal, tak dohodneme čas odjazdu o 7ej, ma naloží a frčíme. V Šalkovej nás odfotia, pozdrav domov hádam nepríde. Parkujeme v Krupovej na parkovisku. Od kamoša mám info že sa trochu nesie, tak v skeletoch od auta. Súvislejší pás snehu až okolo Jelenej Lúky. Tu naskáčeme do viazka a pasúci hore grúňom. Slnko pečie, kukučky kukajú. Skrátka idylka. A nikde nikoho. Cez Zadnú Derešskú muldu až na hrebeň. Nazriemem do severov, pošpekulujeme kam to pustíme budúcu sezónu (teraz je tu uzávera, ktorú rešpektujeme-hore zjazdovkou, dole zjazdovkou). 

Dnešný výlet do Nízkych Tatier bol zvládnutý na 110%. Sledoval som predpoveď, aby v noci neboli mínusové teploty. A mohol to šupnúť do severu. V utorok som bol strašne naivný, myslel som si keď pôjdem neskôr tak severná strana bude odmeknutá na obed pri ranných mrazoch -7. Vyskúšal som jeden žlabík, spravil dva oblúky a vrátil sa tam kde som to začal. Neriskoval som a zlyžoval juhom späť k autu. No ale pekne k dnešnému dňu. O štvrť na desť odstavujem auto na parkovisku Srdiečko /rozmýšľali ste prečo sa to volá Srdiečko – do teraz neviem prečo, ale ma to taký poetický názov/ . 

Takéto krásne počasie ma vystrelilo do Súľova. Na parkovisku o 8:30 odstavujem auto ako prvý. Toto som tu ešte nezažil. Celý okruh ktorý som prešiel v Súľovských skalách, som nestretol žiadneho turistu. Išiel som také kľudné tempo, mal som kopec času a nikam som sa neponáhľal. Po zelenaj značke som vystúpal ku Gotickej bráne a pofotil krasy skál. Som kúsok od Súľovského Hradu. Úzkou štrbinou sa prepchám na vyššie poschodia hradu. Sám si to užívam na nádvorí, ako hradný pán. Z hradou zbehnem po rebríkoch a strminou na Lúku pod hradom, kde pokračujem po červenej na dve vyhliadky pod Bradou.