Ráno vystúpime z auta, trosku chladnejšie ale hrebeň je bez obláčka. Lyže šupneme na bágle a začneme stúpať chodníčkom k salašu. Tu na mňa zdiaľky niekto začne kričať Momooooo – hneď som vedel podľa hlasu, že je to kamarát Mišo so synom. Na diaľku prehodíme pár slov a pokračujem ďalej popri salaši. Tu vidíme, ako sa cez hrebeň prevaľujú oblaky a začína fúkať poriadne ľadový vietor. Dnes to hádam nebudeme musieť otočiť kvôli nízkej oblačnosti. Dostaneme sa k snehu a zhodnotíme že je dosť tvrdo, necháme lyže na bágloch a pokračujeme až na vrchol. Ešte cestou hore hovorím Palimu, po dvoch dňoch šliapania bolia celkom nohy a uvidíme na vrchole kam to spustíme. Fučííííííííííí poriadny ľadový severák, na vrchole sa dlho nezdržíme a šupneme to rovno za nosom dole do doliny. 

V doline odstavujeme auto, prázdne parkovisko. Dnes sme traja, Dušan musel isť pracovať. Slniečko svieti, a my pešobusom kráčame 3km k snehu. Aj keď sa k nemu dostaneme, lyže necháme na bágloch a pokračujeme na pešo na hrebeň. Pri salaši sa zatiahne a začne padať sneh, a poriadne fučať vietor. Dúfame kým vystúpime na hrebeň, že sa počasie umudry. Ale opak je pravdou, fučí, padá, na vrchol ani nejdem. Nasadíme lyže a po zmrznutom snehu zlyžujeme pokiaľ to pustí, dnes to bola taká hrkotavá lyžba – aspoň nám vytrasie svaly. Zase lyže dáme na bágle a schádzame lesným chodníkom k nášmu autu. A čo sa nestane, vylezie slnko a hrebeň je zase čistý bez oblakov. 

Ráno klasicky- Momo ma príde vydzdvihnúť, v aute celá partia, že nám načim lyže vetrať. V doline sme asi tretí. Teplomer ukazuje nejakých 6-7 st, včera pršalo , takže lyže na batohy a ideme horekáj. Nejaký som uzývaný, ako sa menil čas neviem sa nahodiť. Oko mi nejako k potoku zabieha a keďže sa azzuro nekoná , sledujem stav vody . Medveďov 550 (tuná hádam aj viacej) a uraveň vody podnimajetsia. Lyžiarkami miesime blato , ale na to predsa majú vibramové podrážky. Hore chodníkom nesieme, občas aj medvedí cesnak zavonia , ale ešte len tak nesmelo spod zeme 

Večer sa dohodneme že ideme niekam ,kde nikoho niet. Takže nie na Krížnu a už tobôž nie Hornojeleneckou dolinou. Ráno vstanem, mrknem predpoveď, hlásia fuker a pocitovku mínusovú , tak namiesto jarných na seba navliekam zimnie gate , ale goretex vetrovku napokon v aute nechávam .Takže ráno nakladačka do auta. Cestou netrepeme o sexe , ale počúvame Tomáša Klusa . Na parkingu sa kolektívne vycmágame- teda hlavne dnešní oslávenci. Snehu je v doline pomenej, už treba aj čo-to preniesť. Ale čo by sme kvôli lyžovačke a parádnemu snehu neobetovali. Na hrebeň sa dostaneme horou hrubou, nad ktorou vietor podúva.

Kto pri tomto názve čakal v článku obscénnosti, môže hneď prestať čítať. No dobre, nejaké budú, ale interpersonálnej korporálnej konektivity sa to týkať nebude. Včera sme si dali s Paľom pauzu , Momo sa v piatok oholil, tak som sa preventívne vyhovoril že ma bolí hlava. Ráno sa nasáčkujeme do auta , pred Starými horami nás obehne povedomé BMW , tušíme že v doline budeme až za ním. Aj to tak bolo, parkujeme tesne vedľa. Po prezutí a nastúpení trasy Momovi naznačíme nech fotí azzuro. Nie že dopadneme ako minule- keď sme slnko videli len ráno pri aute . Cestou hore preberáme športové aktivity a tréning. 

Ráno naberám do auta len Alu. Paľo s Dušanom si dnes dali stereo pauzu. V doline je prijemne chladno, musím si nasadiť rukavice aby mi neomrzli prsty. Postupne ako začíname stúpať, začína sa otepľovať. Dnes Ala ide ako pílka, držím sa jej ako Kliešť prisatý na lýtko. Konečne pod hrebeňom zvoľní tempo a mne sa uľaví. Prekvapujúco na hrebeni pofukuje slabučký vetrík a presne viem, kam to dnes spustíme. Ala súhlasí a je nadšená kam sa pôjdeme lyžovať. It sqadra nás dnes dobehla až na vrchole Krížnej, to bolo asi tým tempom akým sme vyšli na vrchol /alebo nosíme zo sebou dve kotvy, ktoré nás brzdia/.