V sobotu zahlásené oteplenie, vietor. Takže klasika - parking po zákazom a v trojici tempom pasúci hore grúňom. 1x prenesieme cez potok a kontinuálne na pásoch až hore. Okolo salaša rozmýšlame či nie Repište- ale je odmäk, snehu málo-takže klasika. Nad nami však hmla, fuker- takže končíme za smrekom kde na nás nefučí, nastrojíme do lyžiarskeho a hurá do muldičky. Tu lyžba vcelku fajn, ale dole nižšie kôra, zarezávačka a okolo salaša odmäk. Od zákruty po cestu znesieme a k autu už zlyžujeme. V celku bieda so snehom, ale komu nestačí málo, veľa si nezaslúži.

2.1.2020 ráno o 9tej z práce volám Jančimu, či by sme nešli do Rumunska šlapať na Făgăraș. Do ½ hod. mi volá, ideme. Večer o 18tej ho beriem a vyrážame na cestu dlhú 800 km. Od Maďarských hraníc je hmla až do Rumunska, cesta plynie celkom rýchlo. Po 8 hodinách cesty, odstavím auto pred hotelom. Ráno sa prebúdzame do pekného dňa, zbalíme sa a presúvame sa na Transfăgărășan. Na parkovisku pri kabínovej lanovke odstavíme auto /cesta ďalej nie je odhrnutá/, nastrojíme sa a ideme na Telecabină Bâlea Lac. Nikde nevieme nájsť, kde sa kupujú lístky, chlap nás naženie do kabínky a už sa vezieme. Pekné výhľady na celu dolinu, z kabínky kukáme kade to budeme môcť lyžovať až k autu. 

Po nočnom príchode z Rumunska, som napísal kamarátom ako to vyzerá na Krížnej. Šeďo mi píše že za ½ hod odchádza na Krížnu. Píšem, nech sa po mňa zastaví. V Tureckej so ŠeĎom a Mišom začneme výšlap cez Javorie na hrebeň. Už teraz som ľutoval že som si nezobral kameňáky. V Javorí je to bieda so snehom, trčia kusy trávy a malé konáriky stromčekov. Dostaneme sa na hrebeň a ŠeĎo nás prevedie popod vlek na zjazdovku, tu je úplne iné kafééééé. Nafúkaný sneh, parádna lyžba v prachu po údolnú stanicu Háčka. Ja som rozbitý ako čínske hračky z cesty, ale tomu snehu sa nedá oddola a dám sa chlapcami prehovoriť na druhý výšlap. 

Na Krížnej snehu poskromne , chalani vyrážajú na skusy do Javoria ( vraj nie veľmo dobre). A ja keďže trávim posviatkové obdobie na Donovaloch mením destináciu. Vyskúšam skialpové trate tunajšieho lunaparku, čiže strediska. Hore starou zjazdovkou to už vyriešila matka príroda- čiže zjazdovka v podstate už nie je. Vyrašil tu lesík zmiešaný. Ním sa ide parádne. Chvíľku starou zvážnicou- A trasou až po hrebeňové rebro. Tu je to ako v rozprávke-snehu prachového hádam aj po ... -tým vyšším po kolená. Dosahujem vrchol- tu je to zdreté vetrom až na trávu, po hrebeni by sa mohla jalovina popásť. Vzhľadom na nedávnu periódu sneženia a sviežeho vetra tuším prach v Žarnovke- prediskutujem to s okoloidúcim, ktorý tade ťahal stopu a tak si to tam namierim. 

Malo to byť úplne inak, ráno som mal nastavený budík na 5:30 smer Chopok. Zrušil som ho, vysral som sa na ranné vstávanie a zobudil som sa keď to potreboval môj organizmus. Ala mi napísala či nepôjdem niekam na lyže, napísal som jej o 9tej ju beriem ako obvykle smer Krížna. Cesta do Rybo bola poriadne zľadovatela, musel som šoférovať opatrne. Opúšťame parkovisko a prichádzajú dve autá, ľudia boli veľmi odhodlaný keď vystúpili z nich, ale nikde sme ich nestretli. Pekne cestou po salaš, od salašu svietilo slnko a sneh začal byť mokrý/ skoro ako na jar/. Ala sa začala vyzliekať, naivne som si začal namýšľať že konečne niečo bude.

Krížna vyzerá od Bystrice biela. Momo chce ísť mrknúť že či naozaj. Takže parking v Rybom. Snehu 3-5 cm. Na asfalte. Takže naskáčeme do lyžiek. My 2 máme kameňačky. Tomáš má skoro novie. Skepticky po ceste ťaháme stopu - chodníčkom horou sa nedá. Že pokiaľ vyjdeme. Na neuverenie len 1 krát prenesieme - cez potôčik. Lúky pod salašom majú snehu háfo. Tak 10-12 cm. Ale zdá sa to byť fajný podklad. Uvažujeme že kam- takže k salašu. Výhľady do kotla Štrosov - ništ moc , dá sa tam popásť . Ale náš žlabík až hin muldička vyzerá fajn. Takže za salašom doprava. Tu je ho naviateho že až, takže na parádu na lyžkách. Potom cikcak hore grúňom, spoza Majerky vychádza slnko.